Je síce menej známe ako to piešťanské, ale zato je ho viac. Poctivo ho miesia traktory na zvážniciach, zvlášť v čase tej pravej, sychravej jesene, aká udrela napríklad počas mikulášskeho víkendu. Zima aj s lyžovateľným snehom pripadla na predošlé dva víkendy, teraz už len biedne a mokré zvyšky, aj to len niekde nad 1000 m. A obloha sivá, usmoklená, čo s tým? Aspoň sa ísť vyvenčiť a zároveň popreverovať niektoré miesta a cesty, kde som ešte nebol. Tentokrát teda na severe veľkej Fatry, pod Kľakom, Prieložnicou a Katovou skalou. So začiatkom v T

Dušičkový víkend a počasie konečne chvíľu prívetivé – nepršalo už zo tri dni, to je na túto usmoklenú jeseň poriadne dlhá pauza! Ako bola zrušená ostatná zima, tak teraz aj babie leto, že? No aj teplo udrelo na dušičky poriadne, ale zas tie blatá teraz už tak rýchlo neschnú. Tak sa mi nechcelo moc sa zaprasiť. Mal som síce na bajku už dve vrstvy blata, vari ešte zo septembra a októbra, tak že sa nič nestane, ak pribudne aj novembrová, ale zase s mierou! Bicykel v trojobale? Nie, lebo viem, že pod Flochovou v Kremnických vrchoch sú kilometre exkluzívn

Pale di San Martino (alebo tiež Dolomiti di Pala) je podľa rozlohy najväčšou horskou skupinou Dolomitov. Charakteristické sú pre ňu strmé skalné veže a steny, no i nehostinná rozľahlá skalná planina Altopiano delle Pale di San Martino. A nad tým všetkým sa vyníma najvyšší vrch Cima della Vezzana s výškou 3192 mnm. Možností, ako sa dostať na jej vrchol, je viacero. Jednou z najkratších a asi aj najkrajších je trasa zo sedla Passo Rolle s využitím ferraty Bolver Lugli (C). Ráno ešte za tmy parkujeme auto na malom bezplatnom parkovisku Malga Fosse di Sop

Podarilo sa zahájiť o týždeň skôr ako vlani, aj to je už úspech! A dalo by sa vlastne ešte o týždeň skôr, po prvom poriadnom snežení. Niekde, lebo veľké lokálne rozdiely ten navlnený snehovo-dažďový front priniesol po 20. novembri. Zámer bol ísť na Smrekovicu, lebo v dolinách snehu málo a ešte aj to zlízal lejak, nad lesom zúrila pri prechode frontu víchrica a vydrela všetko do ľadu. Zato Smrekovica a okolie presne v tej ideálnej medzivrstve, dokonca na severných svahoch sme nesmelo dúfali aj v nejaké lyžovateľné prášky na zmrznutom podklade.

Prológ: Je pondelok, začiatok septembra, v Tatrách prší a celý zbytok týždňa i víkend vyzerá ešte horšie. Chcelo by to do hôr, ale doma to teraz nepôjde. Tak čo? Ozýva sa S, že Alpy. Ok, dobrý nápad. Predpoveď tiež nič moc, ale snáď sa okno niekde nájde. Choďáky sú pre ceprov, hovorím, tak niečo ťažšie. Pár článkov, pár fotiek, jeden pohľad na webku. Reku Eiger cez Mittellegi. Vraj sa to dá zvládnuť za osem hodín. Super, máme rezervu denného svetla ďalších sedem, môžeme byť aj pomalí. Chata zarezervovaná, rezervačka potvrdená, dvojdňové

Ani nie skimo aktuál, to už by som musel byť poriadny zúfalec :) Len tak, na ochutnávku pár modrobielych fotiek pre radosť. U nás sa hovorí, že až tretí sneh vydrží, ale po skúsenostiach z minulých zím, kde brutálny vianočný odmäk stopil všetko a začínalo sa odznovu, treba brať čo príde, že? Takže predpovedané prvé poriadne sneženie tejto sezóny od 20. novembra čakali všetci premotivovanci. Prišlo a odstavilo horské prechody od Donovál na východ, lebo to išlo od juhozápadu. Malá Fatra mala smolu, len ju to tak lízlo. Ale čosi pocukrilo, odhadom 10

Reťazová „ferrata“ na východnej stene v masíve Veľkého Griča je dostatočne známa, aj keď asi najmä lezcom a miestnym. No aj susedné menšie kopce Malý Grič a Kňazov kopec ponúkajú veeeeľmi zaujímavé lokalitky. Lebo na podobných, ale samozrejme menších skalných stenách, ako je tá na Veľkom Griči. A spolupáchateľka tohto výletu došla s klebetou, že sa na tých kopcoch niečo nové urodilo, tak sme sa vybrali pozrieť. Jednu polopeknú, koncooktóbrovú nedeľu, ale bolo skôr ako v apríli. Teplo aj zima, slnko, dážď aj sneh (nooo, len taký polystyr

Zas je tu ten čas, keď aj na zvážniciach a rúbaniskách je to estetické, lebo októbrovo plnofarebné. A lesy na severe Kremnických vrchov nie sú vydrancované a ciest je tam na mrte a keď už mám týždenník na vlak do BB, tak zas zo Štubne do Štubne, len som pár kilákov pridal oproti prvému dielu ( TU ) a opáčil zas iné cesty a chodníky. Alebo teda skombinoval, lebo po väčšine z nich som sa už neraz motal. Vyšla z toho taká osmička, necelých 50 km (gpx je hore a približovacia mapa dole). Rozpisovať to celé nemá zmysel (lepší popis je pri fotkách v

8. november 2025, SMOLNÍK Najväčší trailový beh na Slovensku vstúpil do novej dekády vo veľkom štýle. Jedenásty ročník Horského behu Smolník (HBS) privítal rekordných viac než 800 bežcov zo Slovenska aj zahraničia a po prvý raz priniesol aj novú ULTRA HBS 50+ trať s dĺžkou 51,3 kilometra a prevýšením +2150 metrov. Bežci si vďaka nej mohli odniesť aj 2 cenné ITRA body, ktoré ich posúvajú bližšie k prestížnym svetovým trailovým podujatiam. Ráno o ôsmej hodine odštartovala premiérová ultra trať ešte za daždivého počasia, no neskôr dážď ust

Bol som na tej prvej ( 2022 ) a bol to poriadny mordor. Jediné šťastie, že nezapršalo – hovoril som si vtedy. Rovnako teraz, lenže odvtedy páchatelia túto ohavnosť doviedli do dokonalosti, najmä čo sa týka jej nebehateľnosti. To znamená, že trasu poťahali po ešte strmších svahoch, často bez chodníkov, celé to otočili do protismeru, aby to najhoršie bolo na konci, objednali a rozhádzali ešte viac lístia, aby lepšie zakryli všetky kamene, korene a konáre. Takže behať sa často nedalo ani po rovine či z kopca. Keď k tomu pripočítame zimu, tmu, legend�

Leto v nenávratne, znovu do roboty - za temnoty. Z roboty to tiež o chvíľu lepšie nebude. Skracujúce sa dni a klesajúce teploty, a aj tie víkendy ako na potvoru usmoklené, že? Zase nám raz zrušili babie leto. Ale keď to miluješ, nie je čo riešiť! Preto všetci zrazu riešia membrány, blikačky s radarmi, goráčové návleky, šírku a dosah svetelných kužeľov, blatníky, rukavice, aaaaach jo... Blatá už neschnú, tak do terénu sa mi akosi nechce, obaľovať bajk ako rezeň do hnedého trojobalu. Stačí, že na spodnej rámovke mám ešte pozdravy spred dvoch, t

Po silných búrkach v polovici septembra sa Mlynskou dolinou a jej Pivovarským potokom prehnala blesková povodeň a trochu to tam „upratala“. Potok si na pár miestach preložil koryto, najmä v spodnej časti červeno značeného chodníka, hneď nad chatami. Aj parkovisko trochu „upravil“ a pobabral pár kusov vybavenia ferraty. Bežala zbierka na Donio.sk a jesennú sezónnu uzáveru využili dobrovoľníci na pár nevyhnutných opráv a aj úprav chodníka. Potom už jelene doručali, tak od 1.11. je ferrata otvorená znovu, je komfortne priechodná v celej dĺžke: niečo

Skoro rovnaká ŠUPa to bola ako vlani a predvlani a predtým... Zasadená do krásneho, pestrého, strakatého a behavého prostredia okolo Banskej Štiavnice. Už som sa naučil, že žiadny pomaličký komunitný pobeh na záver sezóny (ktorá inak vôbec nekončí), ale kruté boje o bohaté ceny vpredu a krutý boj s kameňmi pod lístím a zostatkovým alkoholom vzadu. Neoddýchol si teda žiadny pozvaný – a že je toto akcia len pre VIP a ozaj na pozvánky, to je ďalšie jej špecifikum. Lenže to najväčšie je ozaj to, že aj keď je to len detské ultra (teraz 57 km /

Tradičné jesenné preteky horských nosičov sa konali 26.10.2025 na Štefánikovu chatu pod Ďumbierom. Stretla sa bohatá účasť 61 mužov a 49 žien.(Pred rokom 62+30) Ženy niesli tradičných 20kg, na mužov čakali sudy piva, ktoré spolu s krosnou vážia 70kg čo je o 10kg viac ako býva štandardný náklad na týchto pretekoch. Táto váha už nie je pre začiatočníkov ale napriek tomu si s ňou toto početné štartové pole poradilo výborne. Aj keď so sudom sa predsa len už nebeží tak ako so šesťdesiatkou, víťazný Števo Šuster s ním hore vybehol za úžasných 1:

Z Trenčína do Ilavy, ale pretože na mtb, tak pekne podhorím Bielych Karpát, a pretože výlet, tak nie aby to bolo len hluché drtenie kilometrov, snažil som sa po trase „vyzobať“ nejaké miestne zaujímavosti. Slnečná, ale v porovnaní s predošlými dňami poriadne studená sobota sa vyskytla začiatkom októbra, tak FIANDRE CABRIO poslúžilo verne a dokonalo. Na to, ako len pár dní predtým pršalo, som sa divil, ako bolo na lesných cestách sucho. Pretože tu v lesoch prevládajú hlinačky, bol som aj rád. Len občas mláky boli - pohodlne obíditeľné. A vzduc