Presnejšie v južných traverzoch južnej časti Žiaru. Približne od Sklenianskych lúk po lúky na Nedožermi – Brezanmi, ale väčšinou na parádnych lesných cestách, až „strade bianche“. Lebo: asi na dlhšie posledný pekný, teplý deň, k tomu štátny sviatok v strede týždňa, to bolo treba využiť. Ktovie, kedy sa nejaký budúci dlhší pojazd na bajku podarí, a ešte navyše niekde ďalej od domu. Ale aspoň som dodržal sľub samému sebe, keď som sa tu na jar motal peši – že sa sem isto vrátim na bajku. Lebo miestne cestičky ma očarili už vtedy. Turčia

Toto nové a dúfajme, že aj ojedinelé podujatie nám zariadil covid – lebo kto by nááááhodou nevedel, bola to na polovicu (tú druhú) skrátená tradičná J100. Výhoda bola jasná: viacerí skalní účastníci videli záver trasy po prvý raz za svetla. Lebo štartovalo sa až vo Vysokej nad Kysucou, potom sa po žltej značke liezlo (no, aj letelo, ako kto) na hrebeň Javorníkov k Solíkovcom. Tam sme sa napojili na klasickú trasu a po nej až do Lysej pod Makytou. Vydalo to na 57 km, 2450 v.m. a štyri krmelce. Ozaj treba poďakovať organizátorom zo SUT, ktorí napriek

Wau, v Tatrách bude niečo nové? To nie je ani možné. Musíme sa na to ísť hneď pozrieť. Už dva mesiace sateším, ako pôjdeme na novú ferratku. Dokonca mi kamarát poslal fotku z výstavby, ako na tom denne makajú a točia Térynku a Priečne hore - dole. Dostávam info, že je dostavaná, avšak ešte sa čaká na osadenie informačných tabúľ. Prejde upršané počasie a hneď v prvý slnečný pracovný deň vyrážame na prvú vysokohorskú ferratu na Slovensku. Mala by mať 430 m obtiažnosti A, B. Juchuu. Nástup „Klasička" na Hrebienok, míňame odbočku

Posilnený sprchou po návrate zo sopky (viď dole: odkaz na Rišov článok o Poľane) sa s mojím sprievodcom a ubytovateľom s vďakou lúčim a premýšľam, čo o tejto skorej, poobednej, štvrtej hodine ešte vymyslieť. Totiž, celé Slovensko je behom denného svetla na cestách a diaľniciach upchaté. Presvedčil som sa o tom cestou do Bystrice v piatok a týždeň predtým aj na hlavnom severnom D1 ťahu. Počasie je prajné, síce hlásia búrky na kopcoch, ale sprobovať treba. Som po Poľane aj ukrútený, ale vôľa dačo skúsiť nechýba. Preto si vyberám viacfaktoro

Kde jedni končia, iní začínajú – a tak som sa dva týždne po poslednom ročníku P100 viezol na „ďaleký (severo)východ“ do Stropkova, kde sa z vôle a chuti miestnych bežcov zrodila nová ultraakcia (110 km a 4234 v.m.). Pre menej závislých aj variant s kratšou trasou 66 km, ale my veľkí sa predsa nebudeme zaoberať detskými zábavkami, že? Doprava na miesto činu a najmä z neho je dôležitá vec, lebo v pondelok treba ísť aj do práce. Pre nás Stredoslovákov žiadny problém, ale keď som počul, aké logistické operácie riešia západniari... Ešte že n

Už len dva mesiace a Trenčín opäť ožije dobrodružstvom, úžasnými športovými výkonmi a splnenými cestovateľskými snami. Festival dobrodružných filmov HoryZonty otvorí svoje brány 11. – 13. novembra 2021 a hoci organizátori plánujú návrat do Posádkového klubu v Trenčíne, či to bude možné, ukážu až najbližšie týždne a opatrenia platné v čase konania festivalu. Online projekcia zaujala nielen na Slovensku Počas troch festivalových dní organizátori plánujú ponúknuť aj v roku 2021 divákom výber toho najlepšieho zo sveta outdoorového filmu,

  Švajčiarsko - Taliansky okruh, Engadin / Livigno Z Val Rosegu kde mám základňu zjazdujem  do Pontresiny, odtiaľ cyklochodníkmi do La Punt. Tu sa začína stúpanie do Val Chamuera. Štrková cesta je takmer prázdna oproti tej v Rosegu, na jej konci totiž turistov nečaká žiadna reštaurácia s obrovským dezertovým bufetom. Dolinu po oboch stranách lemujú strmé zrázy porastené borovicami. Nádherné a divoké miesto. V týchto miestach sa zachoval krásny les predovšetkým preto lebo tie strmé svahy sa na pasenie nedali využiť. Val Chamuera sa vo svojej hornej čas

Horomil Fest - festival pre všetkých milovníkov prírody, cestovania, hôr a športu je už trinásť rokov stálou súčasťou kultúrneho života Považskej Bystrice. Za toto obdobie navštívilo festival tisíce divákov a desiatky hostí ako napr. Pavol Barabáš, František Kelle, Peter Hámor, Boris Filan, Martin Nikodým,... Organizátori podujatia – traja kamaráti Martin Holeš, Marek Janičík a Juraj Lukáš si aj tento rok pre divákov pripravili nadupaný program.  ANDREJ BÁN ČI CHATÁR Z LEGENDÁRNEJ ZBOJNÍČKY Horomil Fest sa už klasicky koná koncom septembra, 23

Vo Vysokých Tatrách nedávno vznikla nová cesta v oblasti Dračej dolinky vedúca platňami na Popradský hrebeň. Nástup do cesty je vo východnej stene Popradských zubov medzi výstupom Neumann – Mátray z roku 1971 a výstupom Gálfy - Rybanský z roku 1959. Autor cesty s odistenými štandmi a postupovými borhákmi Martin Murár nám poslal tento podrobný opis. Martin je okrem iného aj autorom odistenej cesty na Velický zub nad Sliezskym domom. Článok obsahuje podrobný popis výstupu, budeme radi až po jej prelezení nám napíšete do diskusie pod článkom vaše dojmy.

Nápad prejsť celé Slovensko po dĺžke v jeden deň na bicykli skrsol v mojej hlave pred rokom po cyklistických pretekoch Spišských 333 Extreme. V podstate zo srandy som v mape spojil východ republiky so západom a plánovač mi ukázal zhruba 500 km. Hneď som si to v hlave prerátal, že pri pohodovej rýchlosti 25 km/h by to trvalo 20 hodín + krátke pauzy na občerstvenie = do jedného dňa sa to dá stihnúť. Myšlienku som si poznačil do zoznamu plánov a odvtedy som ju vždy nosil kdesi v pamäti. Vo víre všetkých možných udalostí rok zbehol zase o čosi rýchlej

Tak tak – aj úspešné podniky končia! Mala byť síce posledná už tá lanská, jubilejná, desiata, ale vieme ako bolo... Kvôli prísnym protikovidovým opatreniam nemohla byť ani zombícka afterka, ani živá hudba, ani ohňostroj nad nočnou Nitrou v cieli, ani švédske stoly a ani iné, určite plánované benefity. Ale sa teda naši dobrí orgovia uzhodli, že to ešte raz skúsia tento druhý septembrový víkend, aby sme o nič neprišli. Lebo nás majú radi. No ale ako naschvál – tretia vlna pandémie na vzostupe. Tak síce živá hudba zas neprišla, iba dídžej Repr�

Jesenná stovkárska sezóna sa blíži, treba začať trénovať :-) Zároveň sa mi páčia ultrapobehy, ktoré okrem naháňania kilometrov a výškových metrov majú aj nejakú myšlienku. A toto je myslím presne ten prípad. Keď už máme na Slovensku okrem toho nášho „štátneho“ aj jeden z vari 40 stredov Európy, prečo neskúsiť prepojiť ich a nezistiť, aká je ich vzájomná vzdialenosť? Celé to nakoniec vydalo na nejakých 80 km, ale to nie je až také podstatné. Hlavné je to, že je to pekná trasa a dala sa zvládnuť od prvého ranného vlaku k poslednému

Nastala situácia opačná ako nedávno – musel som bajk z BB domov odniesť, ale tentokrát som sa musel šetriť, lebo na ďalší deň som mal poriadny „záhul“ naplánovaný. Takže len krátko – taký malý návod na čo najkratšie spojenie medzi týmito dvoma mestami, kade kedysi aj vozy s meďou chodili. Aj keď isto nie po tej istej ceste. Trasa je to pekná, na každom kroku kus histórie alebo iných zaujímavostí. Na začiatku a na konci asfalty, hrebeňový úsek medzi nimi tvoria ale dobre udržiavané bežkárske trasy – takže asi najvhodnejšie je to pre štrkol

Štvrtý deň domácej bajkovej dovolenky a druhý so Sherpom v Bystrici. Telo aj parťák sa ale dožadujú väčšej porcie asfaltu, žeby to bolo ešte pohodovejšie ako včera okolo BB. Tak sme vymysleli, že sa pôjdeme pozrieť na Kyslinky, do srdca Poľany, kedysi najväčšieho treťohorného vulkánu v Európe. Vraj mal výšku cez štyri kilometre! Je to už síce nejaký ten rok (plus mínus 15 miliónov, hehe), takže žeravá láva nehrozí, zato v teple vrcholiaceho leta tie asfalty budú asi pekne žeravé. Ale len po nich sa motať, to by bolo príliš jednoduché a najmä

Ale to uteká! Štvrtý rok už deriem moju „novú“ celoodpruženú frajerku, ale ešte som ju nevzal na rande do okolia Bystrice. Pritom stále platí, že také množstvo a takú pestrosť trás pre horské bicykle som nikde na Slovensku zatiaľ nenašiel, ako tam. K tomu jednoduchý prístup z mesta, teda žiadne hodinové kľučkovanie pomedzi autá. Z hociktorého miesta BB je to do lesa či na lúky ozaj len na skok. Ale raz to prísť muselo, tak som ešte pribalil parťáka z „rovín dolnozemských“ a vyrazil som s ním znovu objavovať cestičky a chodníčky, po ktorých som