Hurá, jar už cítiť, už už uuuž tu bude! Dole na nížine ju už isto dofúkol južný vietor spolu s bocianmi pred týždňom, dvoma, ale tu vyššie v kotlinách sa ešte hanbí naplno prejaviť, ešte je to len také rozpačité predjarie. Noci ešte primrznuté, ale dni modré a slnko už má silu, aj vtáctvo už piští a vreští, každý deň hlasnejšie. A nevídali – po neviem akej dobe hlásia predpovede pekný celý víkend – to treba využiť! Ale napodiv, neťahá ma to na lyže, aj keď si viem predstaviť, koľko modrobielych fotiek zaplaví fejsbúky podvečer.

Poznáme to – v návale optimizmu si hlava vymyslí prihlásiť telo na akciu s natrénovanou nulou kilometrov, že veď času doooosť, veď ona presvedčí telo začať trénovať. Tak aj teraz – ale navyše som chcel byť na jar už raz konečne trochu rozbehaný, nie až na jeseň. V zime hlavne lyže deriem, ale keď tie zimy už stoja vieme za čo... Takže stovka je najlepší tréning na ďalšie stovky, nejako začať treba. Navyše na Leteckej som nikdy nebol (práve kvôli termínu), bolo načase spoznať novú telocvičňu a známe chodníčky pod Inovcom aj z inej strany.

Kde bolo, tam bolo, ukázala sa pekná sobota, prvá marcová - prvá pekná ani neviem odkedy. Aj keď po teplých pracovných dňoch prituhlo, snehom na severných svahoch to hádam moc neublížilo. No nevídali! A ešte aj model na fotky sa našiel a bolo treba poobzerať zas niečo nové, tak sa išlo – objavovať. Lebo na Magurke sme ešte neboli, aj keď každý iný už určite hej. No a čo? To je ťažko, bez auta sa tam dostať... Teraz bolo k dispozícii, aj s reťazami dokonca. Čo k dispozícii nebolo? Znalosti o prístupe a o stave cesty. Tak sme reťaze nechali v ku

Donovaly - Šumiac Prvýkrát sa mi táto myšlienka dostala do hlavy pri rozhovore s bývalým náčelníkom Horskej služby na Donovaloch. Spomínal, ako mal Gipsy v pláne prejsť tento prechod, no kedže sa večer spolu opili vínom, prechod sa neuskutočnil a Gipsy sa vracal domov autobusom. Túto zimu som celkom pravidelne navštevoval okolie Prašivej a Chochúľ, a raz som si bol prejsť úsek od Veľkej hole po Kotliská. Podmienky na hrebeni boli naozaj výborné. Skoro po každom návrate z hrebeňa domov som spomenul, že by sa dal ísť nonstop. Zima rýchlo išla, keď sa

Napriek názvu boli podmienky aj hraničné, aj dobré. Ako je to možné? Tiež sme sa divili, aj keď tie hraničné podmienky dominovali. Ale že tam nájdeme aj prášok na pár oblúkov, to sme teda skoro neverili. Ale poporiadku. Prechádzajúci studený front v nedeľu 5.3. síce zabezpečil na víkend nevyhnutné zhoršenie počasia, jemné poletovanie snehových vločiek a trochu menej jemný severáčik, ale na druhej strane ešte nezabezpečil komfortné prekrytie na kameň zamrznutých, špinavých a hrboľatých firnov novým snehom. To hádam príde, predpoveď je sľubná. Br

29. januára tejto zimy štartujem opäť z parkoviska pri Lagalbe. Tentoraz idem so širšími lyžami Jaeger Ogso. Zlé snehové podmienky a kôra ma prinútili vytiahnuť najťažšie zbrane... Najprv vyšliapem po dobrej stope priamo hore na Piz Minor, teda jeho západný vrchol. Z neho lyžujem dole, sneh riadne rozbitý. Pomotám sa ešte v okolí, z bezmenného kopčeka pofotím výhľady a pustím sa dole do Val da Fain. Tu pri v zime zavretom salaši opäť nalepím pásy a tentoraz šlapem do sedla Chaschauna. Tu som bol iba raz v lete na bajku. Z kopčeka v sedle fotím výhľady

Nedeľa mala byť krajšia ako sobota a malo sa ísť na Magurku. Nevyšlo ani jedno ani druhé, ale nevadilo až tak. Skončili sme (a samozrejme predtým aj začali) opäť raz na Prievalci, kam je teraz z Liptovskej Lúžnej dobrá, rovná, ale čím vyššie, tým viac ľadová cesta. Čerstvý poprašok na povrchu ale ujazdený, tak sa dá aj bez reťazí hore dostať. Široká je cesta tiež dostatočne - na parkovanie popri mantineloch, vysokých aj meter. Lebo na parkovištiatku hore pri vysielači je miesto vyhrnuté tak na tri autá. Potom už na lyžiach - začiatok cesty hore les

O dva týždne Letecká stovka, bolo by vhodné začať aj trénovať... Tak mi celkom vhod padlo to počasie podľa Murphyho zákonov, že celý pracovný týždeň pekne a na víkend sa to už koľký raz popsulo? Na horách víchor, dovlnil sa k nám studený front, zima sa dočasne vracala, od severozápadu. Takže plán bol ukryť sa na juh, chránený od severu kopcami, a pohybovať sa tak, aby ma vietor tlačil do chrbta. Voľba preto padla na trasu zo Sliača do Detvy, pekne po značkách a chotárnych cestách, s početnými výhľadmi, pestrou krajinou podhoria Poľany, pomedzi

Ahojte priatelia! Áno viem, je to už stará ošúchaná akcia z leta ktorá obehla médiá v réžii Jožka Kubániho. (video dole) Ale možno si to niekto z vás prečíta aj v mojom podaní. Akurát je to náročnejšie na čas. Korunou Zeleného plesa to nazval Ferko Šmihál. Inšpiroval ho Janči Matava, ktorý pobehal všetky hlavné štíty tejto koruny, ale z dolín. (report dole) Toto rondo sa zrodilo vo Feriho hlave. Darmo, je to koumák. Plánoval to už dlhší čas. Pôvodne to chcel ísť sám, na čas. Keďže som sa mu zapáčil, prizval aj mňa. Musel však sú

Uťahaný ako pes po sobotňajšej Krížnej (TU) bol som rád, že som bol ochotne pribalený do výpravy a nemusel sa o nič starať. Len o to, aby som sa ráno nejako prinútil vyliezť pred dom, už nachystaný. Aj to bol kus problém, ale s výhľadom na fakt, že nedeľa mala byť presne opačná ako sobota, nechcel som riskovať, že ostanem čumieť na modrú oblohu z domu. A tak aj bolo – ráno síce šedivo a mrholivo, no počasie oproti sobote čím ďalej, tým krajšie, vietor utíchajúci, mraky rednúce a teploty také príjemne predjarné. A pod Rakytovom veľkofat

V horúcich letných dňoch, keď sa v tielku preháňam na biku po Strážovských vrchoch, mi častokrát napadne myšlienka, aké krásne by tu boli niektoré zjazdy aj na lyžiach. Už som neverila, že v čase citeľného global warmingu, keď tu bike sezóna nikdy nekončí, bude ešte lyžovačka niekedy možná. Výdatné sneženie na začiatku februára 23 ma prekvapilo a ešte viac potešilo.Túžba ísť na lyže okamžite bola priveľká na to, aby som zostala sedieť doma sledovať FB, čo sa to v kopcoch deje. Avšak veľký prírastok nového snehu a silný vietor vytvori

Týždeň po najporiadnejšej poriadnej snehovej nádielke som si povedal, že miestni znalci už budú mať všetky stopy poťahané, že nebudem musieť vymýšľať, len sa budem musieť nechať viesť „koľajnicami“. Zas po piatich (samozrejme pracovných) dňoch pekného počasia snehy už isto sadli a s nejakými prašanmi sa nebude dať počítať, ale o tie mi nikdy nešlo. Na víkend klasicky predpoveď zahlásila zhoršenie počasia aj s prechádzajúcim frontom a nárazmi poriadneho vetra, ale nejaké okná modrej farby v sivom výhľade mrakmi zatiahnutého hrebeňa ten A

Tlaková níž so svojou víchricou a prívalmi snehu odtiahla od nás niekam k Čiernemu moru, ale na hrebeňoch ešte nejaké tie mraky nechala, aj jedovatý severáčik - v nárazoch mal dobiedzať vraj až šesťdesiatkou. Pri mínus desiatich by to nebola veľmi pohodovka, takže to chcelo vymyslieť jednoznačne nejakú jednosmerku, s vetrom do chrbta. A zároveň frekventovanú, lebo po sobote, strávenej brodením v snehu po kolená, už sa mi to v nedeľu opakovať moc nechcelo :-) Z dostupných možností teda vyhrala táto z nadpisu, tak som o ôsmej ráno pekne pešoval

Nespojiteľné do súvislej túry a nie veľmi typické ciele pre chlpaté lyže, však? Ale! Už druhý raz túto sezónu vyhlásená lavínová štvorka, k tomu na hrebeňoch orkán a snežilo husto stále, aj deň po takmer celoslovenskej snehovej kalamite. To ten víkend pekne začínal... Lenže telo sa samozrejme pýtalo von. Tu je práve výhoda ľahkého skialpového výstroja – do tých závalov snehu peši ani pomyslieť, aj na bežky či snežnice by toho čerstvého bolo veľa. Navyše kto nemá skialp v hlave zafixovaný len v podobe žľabov alebo oblúkov v prašane, ale

Táto zima v Engadine je zatiaľ na sneh skromná a sneh chýba, samozrejme o to viac je potom krásnych slnečných dní. Kvôli obmedzeným možnostiam vyrážam opäť z Julierpassu do doliny Agnel. Prašan, ktorý tu bol pri minulej návšteve sa zmenil na ufúkanú dosku, pri lyžovaní s prebárajúcou sa kôrou. Čiže lyžiarsky pôžitok dnes moc nebude a tak si dám aspoň lyžiarsku turistiku. Prechádzam celou dolinou až do rovnomenného sedla Agnel. Tadiaľto sa chodí aj na chatu Jenatsch ktorá je ale ešte o tomto čase zatvorená. Napriek slabším snehovým podmienkam sedlo