Pre cestárov z Banskej Bystrice a okolia doslova ikonické stúpanie do sedla k lyžiarskemu stredisku, ale odohrávali sa tu už aj súboje minimálne celoslovenského charakteru v časovke do vrchu. Napríklad MSR v r. 2024. Podklad na cestu hore zodpovedajúci – síce starší a drsný asfalt, ale žiadne diery v ňom obchádzať netreba. Smerom dole je to horšie, to už treba dávať trochu pozor. A nemyslím tým len tú pravú stranu cesty. Proste vo vyššej rýchlosti už tie jamky cítiť. A rýchlosť sa tu dá teda nabrať poriadna, lebo cesta je v podstate rovná, len

Cestou zo Spišskej Novej Vsi cez sedlo Grajnár na Dedinky je pri ceste starý lom. Nedávno v ňom vyrástla turistická atrakcia Obri v Raji aj s nejakou tou infraštruktúrou. Vyhliadka, parkovisko, kaviareň, WC, detské ihrisko. Ideálne na takú kratšiu zastávku pre rodiny s deťmi presúvajúce sa autom niekde zo západu na východ alebo opačne. Deti ktoré nevedia obsedieť v aute budú určite vďačné. Tým, ktorí potrebujú chodiť trošku viac ako ponúka prechádzka na vyhliadku a späť sa ponúka neďaleká miniatrakcia, vyhliadka s miniferatou v kopci oproti. Hlinisko sa

Hoblík nie je len tesársky nástroj na opracovanie dreva. Je to aj názov nenápadného vrcholu v severnej časti Lúčanskej Malej Fatry. Pre cezpoľných je asi dosť neznámy, nakoľko leží mimo značiek aj hlavných turistických cieľov, no jeho nezameniteľná silueta púta pozornosť napríklad pred vjazdom do tunela Višňové zo strany Lietavskej Lúčky.  Jeho potenciál pramení na jednej strane z geografickej polohy na dostrel od Žiliny, a na strane druhej z rôznorodosti terénu, ktorý je tvorený strmými zalesnenými úbočiami, aj kolmými vápencovými stenami. Vďaka

Strašné čosi – z brutálneho ultradiktátora El Prezidenteho sa vraj stáva mäkkýš a ľudomil. Kvôli nejakému zanedbateľnému polomu nad Hačavou normálne že preložil a skrátil trať! A dokonca aj infomail dal preložiť do maďarčiny!!! Nechcelo sa mi veľmi tomu veriť, poznáme všetci ten jeho šibalský úsmev. A dobre som spravil - no nedalo mi to a išiel som sa presvedčiť na vlastné oči a nohy. Už klasicky ako hyena bez čísla, ktorá nepohrdne odpadkami z občerstvovačiek. Veď zadarmo nech aj črevá trhá, že? Inak tá Hačava nebola jediná zmena –

Kysuce, Orava – na bajku tam nechodím často, lebo vďaka tej miestnej flyšovej geológii je tam furt blata nadmieru. Lenže už dávno nikto nič negarantuje, že? A zima bez snehu, suchá jar = viac sa tam teraz práši, ako by to čvachtalo. Aj keď traktormi rozryté lesné cesty s megahlbokými koľajami sú tam tiež furt. Ale takto za sucha sa aspoň dajú poobchádzať - presvedčil som sa týždeň dozadu „na vlastné nohy“ ( TU ). Tak som sa odviezol do Varína osobákom a moc som ani trasu neplánoval, lebo tie osobáky chodia každú hodinu, to je super. Len, že nejaké

Kozie chrbty medzi Popradskou a Hornádskou kotlinou sú spájané predovšetkým s najvyšším vrchom Kozím kameňom, ktorý je známy krásnym výhľadom na Vysoké Tatry, rovnako aj na Kráľovu hoľu. Ďalšími známymi lokalitami tu sú Lopušná dolina, Baba pri Svite a Kvetnica pri Poprade. V celej oblasti je len niekoľko značkovaných chodníkov, ktoré zďaleka nepokrývajú potreby domácich, našťastie tí si vedia poradiť aj bez značky. Celá táto lokalita je tak trochu zabudnutá v zákryte okolitých Vysokých a Nízkych Tatier, a tiež Slovenského raja. O jej pripomen

Zachcelo sa deve potrpieť si, potrénovať dlhé trate. No nie v davoch organizovanej akcie, radšej vraj osamote. Takmer. Lebo rozhodila siete a ukecala ďalších dvoch spolutrpiteľov. Bulvárny reportér sa potešil, že aj jeho oslovila - bulvár dostane nažrať, isto budú ku koncu slzy a krv. Naklikala totiž deva v mape peknú päťdesiatku – v krajine, ktorou sa dobre behá, ale že nie, ona je turistka, že behať ani za nič. Že rýchlou chôdzou to vychádza na poctivú „poldennú túru“, čiže 12 hodín, čiže takto v polovici apríla na pohodu bez čeloviek. Nako

Plán bol ísť niekde na slnečné južné svahy a nemalo to byť vysoko, vo výškach nad tisíc metrov totiž bol nový sneh. Z Popradu sme za Levočou vďaka diaľnici rýchlo, parkujeme pod diaľničným mostom za Klčovom. Podľa mapy tu vedie červená značka ku Klčovskej priehrade, malej vodnej nádrži. Vydáme sa tým smerom a za chvíľu stojíme pri rázcestníku. Farebných turistických značiek tu je viac len tie tabuľky sú akési menšie ako zvyčajne. Pokračujeme ale ďalej cestou ku priehrade. Malá vodná nádrž slúžiaca predovšetkým na ochranu Klčova pred príval

Kedysi to bola moja (takmer pravidelná) klasika: v nedeľu podvečer do Bystrice a v piatok podvečer do Vrútok. Dve a pol až tri hodinky, podľa vetra. Šturec bol vždy popri susedných Kremnických Baniach a Donovaloch takmer bez kamiónov, dobre sa jazdil. V Turci potom bočné cesty, ešte pustejšie. Len ten vietor fúkal väčšinou podľa Murphyho zákonov. Stávalo sa aj to, že som nohami vrtel na malej píle z domu až na Šturec. Najdlhšie stúpanie v Európe, takmer 50 km – no kde majú také? Nie, že by som tadeto už teraz nejazdil, no už nie tak často. Tak som

Tak je to tu zas – ultrasezóna už dávno beží, ale niekto si trúfa po „až jednom“ tréningu v teréne naklikať v mape maratónik s 2000 výškovými. A namiesto toho, aby si to sám tichúčko odtrpel, bohorovne so sebou stiahne tých, ktorí ho už párkrát poriadne prehnali po grúňoch. Tretí a najpomalší ultráš sa tentokrát nezúčastnil vďaka nejakej úbohej výhovorke, tak psa len hrôza obišla, keď zbadal vyšvihané lýtka zvyšných dvoch. Ale už sa nedalo cúvnuť. Tentokrát to teda bol okruh po zaujímavých miestach okolo zlatého mesta, so štartom a�

Aj do trailovej sezóny treba pomaly telo prebudiť, tak som využil domáce ihrisko a týždenník na vlak, vyskočil z osobáku v Príbovciach a našteloval sa tak, aby som sa po nejakých štyroch hodinách ďalším osobákom mohol vrátiť domov. Jednoduchý plán bol taký, že po fajných, mäkkých lúkach sa dostať do podhoria Malej Fatry, obehnúť kolečko po lesných cestách krížom cez zaspávajúce lyžiarske stredisko vo Valčianskej doline, popri partizánskych bunkroch (kde som v živote nebol) a s otočkou niekde pod Hnilickou Kýčerou sa po druhej strane bočného

Po náročnom skialpovom prechode okolo Berniny v roku 2025, kde sa nám podarilo vystúpiť na Piz Palú a 2x nezdolať Piz Berninu, padlo pri pive v novembri 2025 rozhodnutie si v roku 2026 dopriať niečo bližšie, technicky jednoduchšie a lyžiarsky atraktívnejšie. Z kultového článku Vetroplacha o najkrajších skialpových chatách v Alpách vyberáme pre rok 2026 Neue Pforzheimerhutte v oblasti Sellrain neďaleko (30km) za Innsbruckom. Spoluputovníci o žiadnom pohorí Sellrain nikdy nepočuli a až indície o blízkosti tradičných oblastí ako Stubai a Otztal im d

Tak som uložil chlpaté pásy na letný spánok, lebo som sa dozvedel, že v Turci už aj severné svahy sú obschnuté. Teda zvážnice na nich. Po suchej zime a rekordne teplom februári niet sa čo diviť. Namazal som, nafúkal som a vyrazil som, radostne trúsiac kúsky zaschnutého jesenného blata z rámu. No len na domáce ihrisko, že keby mi dochádzalo, nech sa viem chytro vrátiť. Polka marca, teplota ako začiatkom mája, zvykáme si. Príroda zatiaľ hádam tiež, uvidíme... Nakoniec som natočil nejakých 50, nohy celkom stíhali, len zadok nie. Sedlo – najslabší kus

V bežeckom kalendári úspešne zakorenené podujatie vo Svite, memoriál Jána Svočáka, oslavoval v sobotu 21.3. už desiate narodeniny. Pri tejto príležitosti organizátori pripravili novinku: 65 km trať s prevýšením 2800 metrov. Popri nej čakala na pohybuchtivých už klasická 45-ka, a potom ešte zopár ďalších tratí a kategórii. V tej na 21 km boli dokonca vyhlásené Majstrovstvá Slovenska v horskom behu, tu si tituly odniesli Pavol Orolín a Mária Danečková. Posvietime si ale bližšie na dve najdlhšie trate, kde do cieľa pribehlo spolu vyše 410 bežcov. Veľmi s

Tak na toto som sa strááášne dlho tešil, doslova roky nekonečné! Že si raz dám Strečniansku úžinu na cesťáku, na pohodu. Jasné, že som párkrát tade prebehol, ale vždy núdzovo a rýchlo, v čase mimo špičky, a aj tak to bolo šialené. Hlavne v tých trojpruhoch bez krajnice. Ale keď už po tých 27 rokoch výstavby (!!!) otvorili tunel a zatiaľ ho kvôli nejakej sfušovanej blbosti znovu nezavreli... Čo nie je, môže byť, takže kam inam mohol smerovať prvý jarný výjazd, keď asfalty obschli? Tam a nazad, plus kolečko okolo vodného diela žilinského. A