Pretože preveľmi ľúbime pobehovať po lesoch, nedalo sa nedať o tom vedieť aj na Valentína. Teda dva dni po, keďže pripadol na pracovný piatok a v sobotu sa museli niektorí zamilovaní z toho asi ešte spamätávať. Aj zimu ľúbime (síce viac zasneženú), tak prečo sedieť za pecou, keď sa podľa SHMÚ z Arktídy až k nám akurát dovalila „najchladnejšia vzduchová hmota tejto sezóny“. Zas ale nič tragické, aj keď ráno na štarte v Žarnovici okolo -8 a teplota celý deň nevyliezla nad nulu. Ale na trase samozrejme kopčeky, k nim málo mrakov a vetra. A

No, radšej by som samozrejme niekde pásy dral... Ale táto zima – nezima! Keby ešte len toho snehu nebolo, nepoviem - ale to extrémne sucho! Povymetal som také poľné cesty medzi Martinom a Kláštorom, na ktoré sa za normálnych okolností vliezť nedá. Ale teraz prachu ako v strede leta, vidla zaprášená už na prvej lúke, o nejakom blate ani chýru. V polke februára, strašné! V noci kosa poriadna, no od rána slnko naplno - tak zámer bol začať trošku neskôr a jazdiť čo najviac mimo lesa. Najprv smer juh – slnko už je vyššie, tak nerezalo do očí, ale aj ta

Ak existuje rieka v okolí Bratislavy, ktorú by si mal každý milovník divokej vody aspoň raz splaviť, tak je to určite Salza. Nachádza sa v Hochschwabschských Alpách, iba 250 km od Bratislavy, približne 2.5 hodiny cesty autom. Jej charakter je vhodný pre začiatočníkov aj pokročilých, s náročnosťou vody v rozmedzí WW1 až WW3 pri jej optimálnom stave. Salza je známa svojou smaragdovo zelenou vodou, krásnym horským prostredím, kedy spolu s priaznivým počasím vytvára ideálne podmienky pre nezabudnuteľný zážitok. Splavuje sa hlavne od júna až do polovice septe

Najvyšší kopec Kremnických vrchov má síce 1319 m, ale je to zalesnený chrbát bez výhľadov a všetky cesty na tú „náhornú plošinu“ vedú lesmi, z veľkej časti hospodárskymi. Len hore je rezervácia. Zároveň ako pokračoval snehovo biedny február (skôr taký koniec marca), keď sa v noci vyjasnilo a všetko to zmrzlo, nechcelo sa mi lyžami dakde po ľade hrkotať, obul som trailovky. Vyšiel z toho okruh od vlaku k vlaku, z hororovej (Hostelovej?) stanice v Hornej Štubni. Samé zvážnice, len strmý záver výstupu na Flochovú od severu (po zelenej) po lesnom

Najčastejšími prívlastkami, ktoré Rychlebské hory dostávajú, sú „opustené“, „ľudoprázdne“, „tiché“. Je pravda, že v posledných rokoch sa už aj to pomaličky mení, ale oproti iným vychyteným a nie zas až tak vzdialeným turistickým lokalitám majú stále v návštevnosti čo dobiehať. Minimum ľudí na turistických chodníkoch si preto vykompenzujeme aj socializáciou v jednom z najväčších centier turistického ruchu v Rychlebských horách. Boží hora - Žulová - Skorošice - Hraničky - Červený důl - Rychleby - Račí údolí - Čertovy kazat

V podstate modrá turistická značka z Tlmáč cez Uhliská až na Havránkovu lúku, potom zostup do Žarnovice po červenej. Jednoduché, prehľadné, výborne značené – najmä to je dosť dôležitý fakt, pretože chodník tu na mnohých miestach neexistuje a keby neboli značky na „každom druhom“ strome, bola by to niekde aj taká menšia motanica. Najmä takto na prelome neskutočne suchého januára a februára, absolútne bez snehu, zato s našuchorenou vrstvou lístia, ktorá úspešne maskovala nielen chodník (ak tam niekde vôbec je), ale aj obvyklý lesný bordel v�

Švajčiarsko - Horný Engadin - St.Moritz - Berninapass. Prvý raz po veľkom snežení vyrážame na skialpovú túru. Výnimočne nejdem sám a tak nechám Beata chatára z Fornohutte vyberať. Vyrážame z parkoviska pri dolnej stanici Diavolezza, parkovanie je tu bezplatné rovnako ako pri neďalekom Lagalbe, taktiež nikoho tu nezaujíma, či idete lyžovať alebo šlapať. Vyrážame do Val da Fain a rozhliadame sa po cieľoch. Dolinou prídeme až dozadu ku Alp la Stretta a odtiaľ odbočujeme vľavo smer Piz Cantun. Máme stopu, ktorá nám spríjemňuje stúpanie, tá ale neskôr k

Toto nenápadné pohorie sa nachádza v najzápadnejšej časti Sliezska, na rozhraní Čiech s Poľskom. Tiahne sa diagonálne v smere severozápad - juhovýchod v dĺžke okolo 30 km. Z juhu naň nadväzujú horské celky Králického Sněžníka a Hrubého Jeseníka. Vyznačuje sa zalesnenými hrebeňmi a hlbokými údoliami, výškou na mnohých miestach presahuje 1000 metrov. Keď k lukratívnym výhľadom pripočítame hustý výskyt prírodných, historických a kultúrnych zaujímavostí, vyjde nám z toho turistické lákadlo ako lusk! A tak sme sa do Rychlebských hôr ne

S tým nedostatkom snehu a vysokými teplotami na horách sa nám koncom januára podstatne začínajú zmenšovať možnosti na pohodový skitúring. Čo som vo Fatre jeden deň na pohodu prešiel, ďalší už by bolo treba prenášať, napríklad. Ale zas – dostať sa z toho sivého zákalu v kotline na slnko a čistý vzduch, to bolo treba, pred ďalšími sivými, pracovnými dňami. Voľba padla na západotatranský Baranec. Dôvody? Jednoduchý prístup busom až pod kopec, dostatočne dlhá prechádzka na väčšinu slnečných hodín, tienisté možnosti pokračovať ďalej na

V tejto snehovej biede sa rýchlo míňajú možnosti kam ísť popásovať, o dobrom snehu už nehovorí hádam nikto – možno ešte ostali nejaké ojedinelé severy. Takže som stavil na istotu, nevymýšľal som a odviezol sa do LM. A vo vlaku náhoda – známa spolupáchateľka a ten istý cieľ, a že v LM sa pridá ešte jeden recidivista. Nakoniec nás takých bolo v doline asi milión, asi aj viac ako obvykle a viac ako pri takejto biede býva, lebo aj nejakí lavínoví kurzisti sa tam motali. Lenže zbohom inverzie, nad nulou už bolo aj v ústí, nad chatou v tieni eš

Prvé dni januára boli podľa predpovedí aj posledné, kedy sa dalo pobehať po lesoch „suchou nohou“ – lebo konečne bolo hlásené aspoň nejaké sneženie. Inverzie vrcholili, tak krajina aj bez snehu biela, stromy omrznuté, aspoň nejaká napodobenina zimy. V okolí Trenčianskych Teplíc je kúpeľných a iných lesných chodníkov (a ciest) habadej, tak nebol problém „naprogramovať si“ okruh od vlaku ku vlaku, z Trenčianskej Teplej - asi 33 km/1700 v. m. to vyšlo, takmer bez asfaltu. A snaha bola poťahať to po vyhliadkových miestach, ktoré mapa ukazovala. Jedin�

Sobota a inverzia, tradičná januárová, ale aká hnusná! V 1500 m hlási predpoveď osem stupňov, to snáď nie! Na programe je klasika – z Ružomberka, z Hrabova niekam pod Šiprúň, tam sa uvidí, či to bude o pásovačke alebo o lyžovačke, či potiahnem ďalej, či sa len tam budem motať. Skôr asi to prvé, lebo snehu málo aj hore a tie teploty neveštia nič dobré. Takže po zjazdovke len kúsok a hneď nástup na Medvedí chodník. Ten centimeter snehu na ňom je uchodený, vytvrdený, až vyleštený a zrána zamrznuto hrkotavý. Húfy piraní tam plávajú, ale v�

Nooo nasnežilo cez víkend a do ďalšieho ďalekooo, a aj predpoveď nie ktovieaká... Tak kedy má robotný ľud šliapať a aspoň nejaký prach si užívať, ak nie po práci? Takže jeden povoz, štyri telá, tri páry lyží, jeden lopár, ich postupné zbieranie od jedného kraja mesta na druhý, škrípanie zubami (aj v prevodovke) v pravidelnej zápche za Martinom, odbočka v Košťanoch v ústrety predvečerným, ružovým vrcholkom Veľkej Fatry, za chrbtom oranžové svetelné efekty západu slnka a nasúvajúceho sa frontu nad Malou Fatrou, hrkotanie po výtlkoch cez Belú

Poznáte niekto Rozsutce? Také dve nenápadné, nezaujímavé kopčeky v Malej Fatre, skoro nik tam nechodí. Malý a Ešte Menší, koho by zaujímali, že? Ale kvôli spopularizovaniu tohto obchádzaného kúta rodnej hrudy čo by sme nespravili? Aj kvôli pomoci miestnemu chudobnému ľudu, ktorý doteraz v pote tváre z kamenistej zeme svoj každodenný chlieb namáhavo dobýva, žeby si trochu prilepšil službami pre turistov, ktorí tam len málokedy zavítajú. Tak sme to riskli a hlbokými, zarúbanými a takmer nezjazdnými dolinami sme sa prebili až do zapadnutej Bielej, za

Chorvátsky Omiš je veľmi komplexné a rôznorodé miesto, dnes sa vyberieme na kratšiu, 2-3 hodinovú prechádzku náučným chodníkom z usadlosti Zakučac. Toto miesto je zároveň náboženským pútnickým miestom a nachádza sa tu aj vodná prečerpávacia elektráreň. Pestrosť Omišu a jeho okolia už len doplní neďaleká skalolezecká oblasť. Parkujeme na brehu riečneho ramena v tieni stromov. Na presun od juhu Omišu sme dnes použili aj čerstvo otvorený tunelomost, ktorým me sa vyhli prejazdu centrom. Hlavným bodom dnešného programu budú netradičné výhľady na m