Smrekovica - Rakytov

Vraj možno posledný výkrik zimy? Posnežilo, ale blíži sa zas oteplenie. Najviac padlo netypicky v Blave, ale aj Fatry niečo málo dostali a sobotné dopoludnie 21.2. pred frontom malo byť polopekné a bez vetra. Voľba padla na Smrekovicu, len na jemné pošuchtanie tam a nazad, presný plán nebol.

Cesta z Podsuchej parádne vysnežená, ujazdená, rovná, vypluhovaná ako vždy - na dobrých gumách hádam aj bez reťazí by sa dalo. Hore parkovacia rampa a že vraj ak spravíme biznis v reštike aspoň za päť Eur, parkovné (2,5 Eura za hodinu) nám blahosklonne odpustia. Inak dobrá taxa, teeeda... Parkovisko plné, no rampa dozadu ku garážam otvorená, tak sme to zapichli tam a vedeli sme, že „dnes sa bude dať od parkoviska“. Toľko logistika.

Prvý cieľ, že smer juh. Na tvrdom, starom ľade jemný poprašok od skoro nuly po dákych 10 cm, niekde vietor aj viac navial. Pásy išli tichúčko a mäkkúčko. Front v nedohľadne, teplota málo pod nulou, slnko takmer na plný výkon, dohľadnosť ďaleká, paráda! Rozhodli sme sa skúsiť Rakytov, aj keď najprv bola v hľadáčiku Ploská:

Na Skalnej Alpe vylízaný traverz až do ľadu, popri tyčiach ale aj trochu prachu a stopy relatívne komfortné. Vyhliadka na pomaly sa mračiace vrcholky Malej Fatry, zošup dole do jamy škrípavo-hrkotavý, so striedaním tvrdosti povrchov a trčiacimi kríkmi. Nižšie ale aj pár práškových oblúkov pre efekt sa zadarilo.

Traverz pod Rakytov komfortný (až na pár spartanských prekážočiek) – nový poprašok pomohol. Aj v strmších cikcakoch do Severného rakytovského sedla. Potom hore na vrchol radšej komfortnejšie s lyžami na hrboch – strmé je to, úzke a miestami ľadové. Machri to ale dávali na pásoch celé.

Lyžovačka od kríža po východnom rebre smerom k Limbe prekvapivo dobrá – na drsnom a tvrdom, ale takmer rovnom podklade. Občas snehová doska, nižšie už to na slnku vlhlo. Tak sme len zatočili doľava, na žltú značku, nalepili a davaj nazad do sedla. Tam je chodník pešiakmi z Limby predupaný poriadne.

Cestou sme nahliadli do Markovičovej dolinky – nooo, vyzerala byť komfortne lyžovateľná, v jemnom prášku. Od chodníka dole. Vyššie viac zlízaná vetrom a snehové hrby nahusto, ale dalo by sa, až z vrcholu.

Cestou nazad sme ešte pod Skalnou Alpou neodolali odbočke na Dvoriská, ale po východe z lesa sme sa rýchlo otočili – viac trávy ako snehu tam. Ale čo sa tam motalo ľudí, až sme nechápali. Nejaká organizovaná skupina a z doliny bolo počuť prichádzať ďalšiu, hmmm...

Na vyhliadke na Skalnej Alpe už viditeľnosť skoro nijaká, tak sme len odlepili a skľučkovali muldou cez záveje k zákrute na Močidle. V pláne bola síce ešte aj samotná Smrekovica, lebo jej lúka na severne orientovanom svahu vyzerala z diaľky chrumkavo, ale vraj síl už nebolo. Tak koniec, zamierili sme po ceste a po bežkárskych tratiach nazad k autu a potom do Granitu ten parkovací biznis spraviť. A končili sme v pravej vianočnej metelici :-)

Rišo Pouš