Rychlebské hory, deň druhý: zo Žulovej na Letiště

Najčastejšími prívlastkami, ktoré Rychlebské hory dostávajú, sú „opustené“, „ľudoprázdne“, „tiché“. Je pravda, že v posledných rokoch sa už aj to pomaličky mení, ale oproti iným vychyteným a nie zas až tak vzdialeným turistickým lokalitám majú stále v návštevnosti čo dobiehať. Minimum ľudí na turistických chodníkoch si preto vykompenzujeme aj socializáciou v jednom z najväčších centier turistického ruchu v Rychlebských horách.

Boží hora - Žulová - Skorošice - Hraničky - Červený důl - Rychleby - Račí údolí - Čertovy kazatelny - Jánský vrch - Javorník - Letiště: 34 km, 1220 m

Ráno po veternej noci je svieže a bezoblačné. Pomaly balíme a schádzame naspäť do Žulovej. Na úvod nás čaká niekoľko kilometrov po asfalte cez Skorošice. Nevadí, nasávame plnými dúškami ospalú atmosféru ranného „venkova“. Potom nás už zhltnú hlboké lesy pohraničného Rychlebského hrebeňa. Strmé stúpanie pod Špičák preverí kapacitu pľúc a ešte strmšie klesanie k prameňu pod Stráží otestuje kolená. Ďalej už napredujeme pohodovým zvlneným terénom na rozľahlé lúky v lokalite Hraničky. Od konca 18. storočia tu stála osada, ktorá mala v časoch najväčšieho rozkvetu viac než 220 obyvateľov, dva hostince, dva obchody, školu. Predzvesťou jej postupného zániku bola uzávera hranice v roku 1938 a posledné domy boli zrovnané so zemou v roku 1959. Dnes tu nájdeme už len zreštaurovaný pôvodný misijný kríž a zarastajúce zvyšky jediného domu. Ale Genius Loci tomuto miestu nemožno uprieť.

Červená značka nás vyvedie pomedzi lúky a pasienky k Novým Vilémovicím. Cestou sa otvárajú krásne výhľady do Poľska k Nise a jej príležiacim jazerám. Snáď najkrajší pohľad je z Rovne, neveľkého trávnatého kopca blízko cesty, ktorý je ľahko rozpoznateľný vďaka dreveným sochám lákajúcim na jeho vrchol. Nové Vilémovice lízneme okrajom a otvorenou krajinou postupne ukrajujeme ďalšie kilometre. Pristavíme sa pri zrekonštruovanej kaplnke sv. Rocha, postavenej na pamiatku obetiam cholery, prebehneme osadou Červený Důl, pôvodne založenou už okolo r. 1600 a dnes ako stvorenou na chalupárčenie, a márne hľadáme gaštany v Kaštanové aleji v Račím údolí. Tu už podiel človečiny prudko rastie, pretože ide o obľúbenú prechádzkovú lokalitu len pár kilometrov od mesta Javorník.

Okrem toho, že sa tu rozprestiera prírodná rezervácia na zachovanie porastov pralesovitého charakteru, nachádza sa tu aj veľa turistických lákadiel. Medzi najznámejšie určite patrí zrúcanina hradu Rychleby, ktorý slúžil ako strážny hrad obchodnej cesty z Nisy do Hradca Králové, ale najmä Tančírna. Jedna z najkrajších stavieb v okolí Javorníku hostila už od začiatku 20. storočia miestnu smotánku každú sobotu na zábavách a každú nedeľu pri čaji s hudbou. Okolo sa rozprestieral rozľahlý, udržiavaný park. Po 2. svetovej vojne však historická budova začala chátrať a až začiatkom 21. storočia sa podarilo jej zánik zvrátiť a budovu zrekonštruovať (viac info TU ). Dnes opäť slúži turistickému ruchu. Nachádza sa tu informačné centrum, kaviareň a veľká tanečná sála, kde sa opäť konajú koncerty a rôzne predstavenia.

Z Račího údolí už stúpame prudko do kopca na vyhliadku s názvom Čertovy kazatelny. Zo sústavy skál obohnanej zábradlím je pekný pohľad na dolinu Račího potoka v celej jeho dĺžke, so svahmi pokrytými hustými, pôvodnými lesmi. Potom už len pozvoľna napredujeme lesnými cestami v ústrety civilizácii. Doplníme zásoby vody z výborného prameňa pri kaplnke sv. Antonína a ukrajujeme kilometre nekonečnými gaštanovými alejami až po Jánský vrch. Stojí na ňom rovnomenný zámok z 2. polovice 13. storočia, ktorý je dnes zapísaný do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Možno si v ňom prezrieť zachované historické interiéry, obdivovať najväčšiu expozíciu fajok, či usporiadať svadobný obrad (viac info TU ).

Svojou polohou na výraznom skalnom návrší poskytuje zámok krásny pohľad na mesto Javorník pod ním ležiace, aj na vzdialenejšie údolie rieky Nisy. Okolo neho sa rozprestiera rozsiahly a udržiavaný zámocký park a priamo pod ním funguje reštaurácia s výbornou českou kuchyňou. Nepohrdneme. Dávame si výdatnú večeru a jedno orosené, aby sme mali dostatok síl do poslednej dnešnej etapy.

Tá nás má už len šťastne doviesť do bivaku. Pomaly nám za chrbtom ustáva čulý mestský ruch a vnárame sa do ospalých zvukov podvečerného lesa. Ľudí tu už okrem nás niet. Prechádzame tajomným miestom s názvom Sedm křížů. Podľa legendy tu ukončilo svoj život sedem švédskych šľachticov, aby nepadli do zajatia. Stojí tu len jeden kríž, ktorý vznikol pravdepodobne ešte v 17. storočí, v období 30-ročnej vojny. Nenáročným stúpaním prechádzame lesom až na výraznú križovatku lesných a turistických ciest s príznačným názvom Letiště. Stojí tu malý drevený prístrešok, ktorý  nám poskytne úkryt na najbližšiu noc. Priestoru poskytuje natesno max. pre štyroch ľudí, ale návštevy nečakáme. Rozkladáme spacáky, vešiame hammak, budujeme závetrie. Do rána tu luxusne prečkáme.

Jaraba

Foto: Jaraba + Janči K.