Rychlebské hory, deň prvý: z Lipovej do Žulovej

Toto nenápadné pohorie sa nachádza v najzápadnejšej časti Sliezska, na rozhraní Čiech s Poľskom. Tiahne sa diagonálne v smere severozápad - juhovýchod v dĺžke okolo 30 km. Z juhu naň nadväzujú horské celky Králického Sněžníka a Hrubého Jeseníka. Vyznačuje sa zalesnenými hrebeňmi a hlbokými údoliami, výškou na mnohých miestach presahuje 1000 metrov. Keď k lukratívnym výhľadom pripočítame hustý výskyt prírodných, historických a kultúrnych zaujímavostí, vyjde nám z toho turistické lákadlo ako lusk! A tak sme sa do Rychlebských hôr nechali na niekoľko dní zlákať (všetko podstatné o oblasti TU ).

Lipová-lázně - Jeskyně na Pomezí - Medvědí kámen - Ripperův kámen - Prudký potok - Kaltenštejn - Černá voda - Žulová - Boží hora: 18,5 km, 780 m

Putovanie začíname na južnom okraji Rychlebských hôr v obci Lipová-lázně. Ako je už z názvu jasné, súčasnosť aj história obce je spojená najmä s kúpeľníctvom. Jeho priekopníkom a zakladateľom miestnych kúpeľov bol v 19. storočí prírodný liečiteľ Johann Schroth. A práve po ňom je tu pomenované takmer všetko: Schrothovy léčebné lázně, Muzeum Johanna Schrotha, park Johanna Schrotha aj Náuční stezka Johanna Schrotha. My, bohužiaľ, nemáme čas na obhliadku kúpeľnej architektúry a od vlaku vyrážame zahrievacím tempom cez sedlo Smrčník na Pomezí.

Míňame areál vápenky, ktorá získala titul v súťaži stavba roku 2000, a mierime rovno k druhej miestnej zaujímavosti. Je ňou Jeskyně na Pomezí, najväčší sprístupnený jaskynný systém ČR v kryštalickom vápenci. Vyznačuje sa členitosťou podzemných priestorov a bohatou kvapľovou výzdobou. Objavená bola v 30. rokoch 20. storočia pri ťažbe mramoru a od roku 1950 je oficiálne prístupná verejnosti. Ani my neodoláme a na 45 minút sa strácame v podzemí (viac info TU ). Po prehliadke sme kvalitne uzimení a vďačíme za každý výškový meter, ktorý v nasledujúcom úseku zohreje naše telá. Výživné stúpanie končí na vyhliadke Medvědí kámen. Nenápadné súskalie vyčnievajúce z lesa ponúka výhľad k výraznému kameňolomu a vápenke pod ním, na Šerák v Hrubom Jeseníku a na celý hraničný hrebeň Rychlebských hôr od Smrku na sever. Pre pozorné oko je v skale pod vyhliadkou vytesaný nápis „BÄREN STEIN 1859“.

Odtiaľto pokračujeme rovnou čiarou ku kóte Ripperův kámen. Cestou sa nám otvára výhľad ponad dolinu priamo na neďaleký Praděd a severnú časť hrebeňa Jeseníkov. Samotný Ripperův kámen už žiadny výhľad neponúka, leží na križovatke turistických trás uprostred lesa a nápis na ňom, pochádzajúci z roku 1890, je pamiatkou na Johana Rippera, ktorý sa zaslúžil o rozvoj kúpeľov v Jeseníku aj o propagáciu turistiky v okolí.

Ďalej už trasa prudko klesá popri Mariánskom potoku do doliny. Na viacerých miestach pretína niektorú z mnohých preslávených Rychlebských stezek. Ide o hustú, udržiavanú sieť cyklochodníkov a horských trailov, ktoré vznikli zrekonštruovaním starých loveckých chodníčkov. Na svoje si tu prídu mladí aj starí, amatéri aj experti - jediné obmedzenie sa vzťahuje na električkárov pod 55 rokov (viac info TU ).

Pod hradom Kaltenštejn sa od cyklotrás opäť odpájame. Odbočku k zrúcanine hradu nesmieme vynechať, aj keď v lese sú ukryté už iba pozostatky stavby z konca 13. storočia. Najvýraznejšie je torzo hradnej veže a nesúvislé časti hradných múrov. Po obhliadke pokračujeme červenou priamo do osady Černá voda. Okrajom míňame desiatky víkendových domov s pekne upravenými a zakvitnutými záhradami. V minulosti však bola Černá voda známa niečím iným. Od prvej polovice 19. storočia v tejto oblasti prekvitala ťažba a spracovanie kameňa. V dobách najväčšieho rozkvetu sa kameň odtiaľto exportoval do celého sveta. Preto tu vznikla viac než stovka ťažobných lomov, z ktorých je väčšina dnes už nečinná. Niektoré však nájdu svoje využitie aj teraz, a to hlavne na relax a rekreáciu. Tí, ktorí majú radi kúpanie v prírodných podmienkach s romantickou scenériou žulových stien, si tu prídu v lete na svoje. My popri ceste objavujeme jeden z najznámejších lomov s názvom Rampa s charakteristickou kolmou stenou a o kúsok ďalej lom Transgranit, (alebo tiež Ostrůvek), s piesočnou plážou a malým ostrovčekom uprostred.

To sme však už takmer v Žulovej. Ospalé mestečko dostalo svoj terajší názov až po 2. svetovej vojne podľa priemyslu, ktorý tu prekvital. Dnes tu ešte nájdeme Kamenické muzeum (viac info TU ). Nás však viac ako múzeum zaujíma krčma, kde si pred posledným výšľapom dňa doprajeme vytúženého čapáka a tradičných utopencov. Pre nocľah na túto noc sme si vybrali Boží horu. Ide o dominantný vrchol nad Žulovou s kostolom Panny Márie Bolestnej, postaveným v novogotickom štýle. V posledných lúčoch zapadajúceho slnka sa prepletáme uličkami z mačacích hláv, popri zrúcanine hradu Frýdberk, ktorého zachovalá veža bola zakomponovaná pri výstavbe miestneho kostola. Neskôr chodník označený ako „Boží hora pro náročné“ stúpa prudko hore cez ovocné sady aj bukový les, popri niekoľkých zastaveniach kalvárie až na samotný vyhliadkový vrchol. Okrem kostola sa tu nachádza niekoľko altánkov a posedení (dokonca WC), ktoré nám poskytnú všetko potrebné pre túto noc. Ešte pár fotiek západu slnka, ešte pár dobrôt do brucha, ešte trocha nevyhnutnej hygieny a upadáme do zaslúženého spánku.

Jaraba

Foto: Jaraba + Janči K.