MTB Maratón Rajecké Teplice alebo zablatený nezablatený

 Čo človeku ako prvé napadne, keď sa chystá na maratón na horských bicykloch a takmer celý týždeň pred štartom silno prší, večerné správy zamestnávajú kalamitné situácie na vodných tokoch, diskusiu k pretekom krášlia fotky zablatených tátošov, ktorým sa už ani kolesá nedajú točiť a organizátor radšej deň pred štartom skráti trasu o 5 km a vynechá povestné lúky, ktoré na záver vytrestajú v prípade dažďa všetku techniku? No asi len to jediné: „Kam som sa to zasa vybral?“

Ale po poriadku.

Maratón v Rajeckých Tepliciach evidujem už roky, ale akosi mi nikdy nevydalo zúčastniť sa ho. Takto to malo byť asi aj tento rok, keď som chcel uprednostniť bližšiu Bielu stopu v Kremnických vrchoch a až takmer pri platbe štartovného zistil, že toto podujatie je až o týždeň neskôr (27.5., takže sa možno ešte stále dá prihlásiť). Doteraz neviem, či som si termín ja zle zapamätal alebo ho zmenil organizátor, ale uvedený víkend sa mi vôbec nehodil, keďže v nedeľu 28.5. je domáci Novohradský pedál v Lučenci (stále je možné registrovať sa na mieste), tak som sa znova vrátil k Rajeckým Tepliciam. Do toho ešte kamoš ponúkal najlacnejšiu verziu štartovného, tak už nebolo prečo váhať a mohol som sa tešiť na trať v upravenej dĺžke 75 km.

K tomu štartovnému. Veľmi kvitujem, že organizátor ponúkol možnosť vybrať si čisto iba platbu za samotné preteky, teda značenie, organizácia, časomiera, občerstvenie na trati, zdravotná služba, umývanie a úschovňa bicyklov. Občerstvenie v cieli som si potom zabezpečil sám, keď som dostal chuť na pizzu. Prezenčná taška mi vôbec nechýbala. Pri stále rastúcejších nákladoch je možno aj toto cesta, kde by sa dalo počas sezóny ušetriť, keďže rozdiel oproti platbe so štartovným balíčkom bol v najlacnejšej verzii 13 eur.

Takže ráno, skorý budíček o 3:30, naložiť do auta všetky potrebné veci plus rodinu a krížom cez slovenské pohoria doraziť do Rajeckých Teplíc. Tu mi ešte nedá nespomenúť ponosu (ktorá nevychádza iba odomňa) na akcie na strednom Slovensku, kde ich je oproti západnej, severnej a východnej časti krajiny veľmi poskromne. Ale však môžem dačo zorganizovať a nemusím frflať. A tým je to vybavené...

Takže po zaparkovaní pred kúpaliskom, kde je zázemie, rýchla príprava, rozjazdenie, pozdrav so známymi a už sa zoraďujeme do štartového košiara. O 9:00 hod je štart dlhej trasy. Krátko prejdeme cez dve ulice a už sme vonku na lúkach. Cesta je štrková, sem-tam mláka, potom asfalt a pomaly sa dostávame do prvého kola.

A ako je to teda s tým blatom? Takmer nijako, keďže sa ide väčšinou po zvážniciach, asfalte, makadame, takže blata tu nie je že minimum, ale vôbec žiadne. To však neplatí v nasledujúcich zjazdoch, kde sú krátke ale o to intenzívnejšie blatisté úseky, ktoré dokážu človeka a bicykel zasviniť tak, ako keby blatom išla minimálne polovica trate.

Inak, tento maratón, ako som spomenul, je hlavne po zvážniciach, netreba tu čakať extra technické úseky a tak ako je vo Fatre zvykom, tak sa ide najprv dlho dlho do kopca a následne dlho dlho z kopca, čo je pre nás chlapcov z dolniakov aj trocha otravné, keď sme naučení intenzívne vydupať nejaký stometrový brdok, rýchlo ho zísť a zasa dupať do ďalšieho. Z toho dôvodu, nie že by som sa nudil, ale nie je to to na čo som zvyknutý. A aj ten makadam v zjazdoch. Ale za to, že neviem zjazdovať nemôže organizátor. A aj toto je môj kameň úrazu. Napriek tomu, že tie kopce sú fakt dlhé a až tak veľmi mi nechutia, tak mi to v nich celkom ide a viem predbehnúť viacero pretekárov, cestou dole ma však dobehnú, obehnú, utečú mi, potom ich znova ja dobehnem a na záver je to podľa toho, kto je menej unavený a či je to do kopca alebo z neho dole.

Občerstvovačky sú dobre rozložené, ale „gélujem“ a „ionťákujem“ z vlastných zásob, takže tam nezastavujem, okrem chvíle, keď si pýtam vodu na opláchnutie okuliarov a na záver druhého kola, keď vypijem pohár čistej vody po všetkej tej chémii.

Ako som spomínal, trať bola skrátená kvôli rozmočeným lúkam, takže po druhom kole stúpame zvlnenou asfaltkou, ktorá je dosť na morál a preciťujú to už iba podľa mechanického monotónneho krútenia aj ostatní, nielen ja. Krátkou lúčkou, ktorá je našťastie suchá rýchly zjazd, krátky asfaltový výšľap a konečný zjazd ku kúpalisku, kde je cieľ. Treba si ešte dávať pozor, lebo atmosféra už je uvoľnená, cestu križujú rôzne autá, chodci, cyklisti. Nakoniec dlhú trať dávam za nejakých 4:04 hod, čo je hodina za víťazom. Na prvé preteky sezóny asi môže byť, lebo som vcelku rozobratý, čo ukazujú aj moje Coros Apex Pro. Regeneráciu mám na úrovni 2% a do stavu byť úplne fit mi zostáva ešte 95 hodín.

Rozmýšľam, že pôjdem umyť bajk, ale šóra k wapkám je doslova strašidelná, tak dávam špinavý bajk do úschovne, poumývam seba a ideme nájsť miesto, kde nám urobia nejakú dobrú pizzu.

Po návrate si ešte počkáme na vyhodnotenie a tombolu, ktoré mohlo byť aj o hodinu skôr, ale nevadí. Čas sa dá skrátiť koncertom, ktorý je súčasťou podujatia Škoda Bike Open Tour, debatou so známymi alebo umytím bicykla, keď už tam nikto nečaká. Zároveň aj zistením, že mám pomalý defekt na zadnom. A zdalo sa mi, že ten zadok nejako ulieta.

Odovzdanie cien, vylosovanie tomboly a pekný deň za nami. Ja som sa vyblbol na trati, dievčatá poobdivovali Teplice a cestou domov vládla príjemná atmosféra.

Takže verím, že aj budúci rok, veď vlastné časy treba neustále zlepšovať.

Výsledky podujatia sú dostupné na tomto linku:

https://www.sportsofttiming.sk/sk/zavod/overview/7608

(GPS záznam bol zmeraný hodinkami Coros Apex Pro od dodávateľa Ralpu.)

LukJur