Malofatranský Minčol alternatívne, improvizačne

Prvý novembrový deň, zhodou okolností sviatok takmer v strede pracovného týždňa a udrelo počasie typicky dušičkové, keď sa ráno v mlieku kúpe a celý deň nemá dosť, tak slnko k slovu takmer nepustí. Ale to v dolinách. Na kopcoch je tak, že tam treba ísť čím skôr, čím vyššie a čím dlhšie tam ostať. Teplo a azúrovo. Takže sa patrilo niekam vyraziť, niečo vymyslieť... Ale nechcelo sa ďaleko cestovať a vo vychytených lokalitách samozrejme plnka rodinná – každý správny rodič chcel určite využiť prázdniny a vyvenčiť ratolesti, kým sa ešte dobrovoľne nechajú. A bolo treba ešte aj telo posledný raz pred Stovkou Považím trochu potrápiť, nech si zvyká. Lebo pár dní pred štartom, to už sa natrénovať nedá nič, keď sa telo doteraz flákalo, ale nech aspoň koža na chodidlách trochu zhrubne :-)

Takže z toho vyšla taká nejaká kombinácia veľmi pomalého hopsoklusu, trochu rýchlejšej turistiky a objavovania nových miest na domácom ihrisku. Taká neplánovaná motanica, kde len začiatok a cieľ je jasný a miesta medzi nimi sú výsledkom okamžitej inšpirácie, imaginácie a improvizácie.

Vrcholom celého diania a snaženia sa stal Minčol, ktorého vrchol som zo zvedavosti tiež prebehol, ale len preto, aby som sa uistil, že toľko ľudí som tam ešte v živote nevidel. Deky, karimatky a opaľovacie krémy v akcii, ako v lete niekde na pláži. Rýchlo som zase zdrhol na neznačené a aj inak pusté chodníky a zvážnice, vychutnávať samotu a pásikované lesné svetlo.

Najlepšie na tom motaní bolo ale to objavovanie – konečne som si vyšiel na vrchol Grúňa (1101 m), nakukol zhora do kameňolomu Dubná skala a vychutnal si trail Tajpan v protismere (len pre istotu pripomínam, že peši). Zvyšok boli dôverne známe (najmä) zvážnice a začiatok a koniec symbolický, okolo cintorína. Tak si vychutnajte aspoň virtuálne animáciu a nadinverzné zábery zo severnej časti Lúčanskej Malej Fatry a choďte von, kým sa dá. Síce, ono sa dá vždy :-)

Rišo Pouš