Znovu sa objavila požiadavka na „sprievodcovské služby“, a zároveň bolo treba zvoliť lokalitu, ktorú svojimi búrkami nezasiahne a nezamočí prechádzajúci front. Takže padla voľba na južnú časť Žiaru medzi Turčianskymi Teplicami a Handlovou, kde je na mrte pevných (aj asfaltových) lesných ciest a už ten kút máme tu na Vetromagu viackrát zreportovaný (odkazy sú dole). Technicky to nie je náročné jazdenie, zato ale ani výhľadov nie je veľa, väčšinou sa ide lesom. No také príjemné je to, že sa môžu dvaja vedľa seba v pohode vykecávať za jazdy.

Košice - Smolník - Rožňava - Jelšava - Hnúšťa - Hriňová - Očová - Zvolen, asi 240 km a 4200 výškových. Táto trasa ma lákala už dlhšie, lebo je okrem iného ukážkou, ako sa aj na cesťáku dá robiť (v podstate) turistika po tichých okreskách, zaujímavých miestach, peknou krajinou. Ozaj celý deň nula áut, najčastejšie kamión – klaničák. Aj vďaka profilu ako píla nuda nehrozí, kráááásne stúpania sú tam. Navyše v ostatných rokoch ozaj veľa tých „zabudnutých“ ciest dostáva nový povrch, tak ani na žiletke nie je jazdenie po nich utrpením.

Skalnú vežu, nachádzajúcu sa v masíve Ostrvy v Mengusovskej doline vo výške cca 1890 m n.m., asi netreba nikomu zvlášť predstavovať. Prvý zaznamenaný výstup z roku 1904 patrí Johannovi Franzovi a Ernestovi Dubkemu, ktorý ju pomenoval (pravdepodobne na počesť svojej ženy) Alžbetina veža. V apríli roku 2017 som už bol celkom zabehnutým tatranským kamzíkom, ale na Ihlu som sa vybral prvýkrát. Inšpirovaný článkom na Vetromagu, tešil som sa na nejakú tú dvojku-trojku obtiažnosť. Lano so sebou nikdy nenosím, v Tatrách mi chýba už len jednociferné číslo vr

KOKAVA TRAIL o dva týždne, sakra!!! Po lete preflákanom na bajku bolo načase ísť sa učiť aspoň trochu behať. V teréne – dve šmatlania po asfaltovej rovine, ráno pred robotou, sa nepočítajú. Sobota polooblačná, pofrontová, skorojesenno chladná, ideál na to. Navyše sa znovu ozvala spolupáchateľka, ktorá potrebovala rozháňača medveďov a mala podobný zámer. Tam, kde poriadny ultráš nosí softflask s vodou, ona niečo ako hasiaci prístroj. Vraj protimedvedí sprej, no veľkosťou by stačil aj proti t-rexovi. OK, aspoň bude ťažšia a pomalšia, povedal

Prečo? Lebo Kraviarske, Žitné, Baraniarky – teda výrazná západná obruba doliny. A ako sa hore dostať? Predsa štýlovo, cez Sedlo na Koni a Koniarky. Dole to už také štýlové podľa názvu nebolo, ale aspoň niečo – cez Sokolie. V podstate som obišiel dolinu Veľká Bránica a nakukol do nej zo všetkých strán, lebo je neprístupná – pre turistu. Pre ťažbu dreva samozrejme hej, to vidno na fotkách v galérii. Vznikol z toho taký výživný, ledva 20-kilometrový skoro okruh od busu k busu, lebo vyskočil som v Belej – Bránici a naskočil vo Vyšných Kam

Wielká Korona Tatr (9-10. 8. 2025) 46km/6000m+ / 36hod. 16min. Odkaz na celú trasu: https://mapy.com/s/mumaboluzo Asi je zbytočné aby som tu rozpisoval chronológiu toho, že prečo a ako vznikol zoznam týchto kopcov tak prikladám článok nižšie. https://pl.wikipedia.org/wiki/Wielka_Korona_Tatr Áno malo by byť tých vrškov 15násť a možno si aj sám Piotr Mielus predtým než začal prepočítavať metre na stopy prial aby aspoň jeden kopec bol aj na územi jeho vlasti. Každopádne ak by sme doplnili do koruny 15. osemtisícovku Menguso

Alebo aj „duo fluo“ na výjazde na žiletkách, lebo keď sme dali zraz v Novom Meste nad Váhom, ako dva kancelárske zvýrazňovače sme sa už z diaľky videli. No, aspoň to bolo bezpečnejšie. Každopádne plán bol taký a aj v mapách naklikaný, že doviezť sa do Čachtíc a popod hrad nabehnúť na tiché, úzke, ale najmä dosť hladké (ani nie) okresky pomedzi kopanice. Vyhnúť sa čo najviac tým žlto značeným „hlavným ťahom“ okolo Brezovej, Myjavy a Starej Turej, spod hradu ísť viac popod Malé Karpaty na západ až do Prietrže, a potom nazad severnejši

Teda len v tých, ktoré sú turistovi prístupné: Jaloveckej, Bobroveckej, Hlbokej a Parichvoste a ktoré sa pekne z jedného miesta rozvetvujú na západnom okraji TANAPu. Lebo od polovice 20. storočia tam nevedie žiadna cesta, po ktorej by sa do ich vnútra šírili lesohospodárske „výchovné zásahy“. O ich „účinnosti“ v porovnaní s tými prírodnými je viac v skvelej reportáži Andreja Baráta TU - aj v súvislosti s jarným požiarom v Jaloveckej doline. Zatiaľ však len turistické chodníky vedú tade hore na hrebeň. Väčšinou som niektorou z dolín

Alebo z vrútockej stanice na stanicu v Tepliciach, alebo druhý raz poriadne zoznámiť príbuzných Cube AMS a novorodenca Cube Reaction, alebo teda druhý diel Rodinného mtb. Len tentokrát vlakom prišla na miesto činu spolupáchateľka, zažiadaná spoznať Turčiansku záhradku a ako správna hydrologička ochutnať niektoré z jej vychýrených minerálok. Tak som sa snažil aj trasu podľa toho namodelovať, a tak to nakoniec v podstate aj vyšlo. Dokopy necelých 70 km a necelých 1300 nastúpaných metrov, všetko po pohodlných lesných, lúčnych a aj tvrdých cestách, p

Na pohľad nenápadný, zalesnený, aj keď voči okoliu vysoký kopec (960 m) v predhorí Javorníkov, nad Hornou Maríkovou. Z Modlatína vedie hore kratšia a strmšia žltá a z Považskej Bystrice o dosť dlhšia, pohodlnejšia modrá značka, čiže akoby nič extra, pekná prechádzka. Ale! Od r. 2022 stojí na vrchole rozhľadňa a je tam aj turistický prístrešok. Hlavne ale veľká drevená socha vladyku Orgoňa a tabuľa s legendou o ňom a o jeho márnom boji proti šíreniu kresťanstva a za zachovanie uctievania starých slovanských bohov v dávnych časoch, keď

Už som si Maru obišiel na žiletke ( TU ), teraz mi napadlo skúsiť to na horskom. Pekne podhoriami Chočských vrchov, Západných a Nízkych Tatier, nie nutne po cyklotrasách, ale aby to malo logiku, estetiku, a aby z toho vznikol nejaký rozumný okruh. So začiatkom a koncom v RK, aj keď lepšie by bolo ráno začať niekde na opačnom konci, aby slnko na začiatku nesvietilo do očí. Cieľom však nebolo len hlušiť kilometre „do mŕtva“, ale potiahnuť trasu aj po zaujímavých miestach, ktorých je tam samozrejme veľa. Pri klikaní do mapy ma síce trochu prekvapila tá

...a to doslova a dokonca v dvoch významoch – padli všetky traťové rekordy (aj ten psí), takže behalo sa bleskovo. A nebyť tých ozajstných bleskov (ktorých bolo až moc a boli nebezpečne blízko), boli by časy ešte rýchlejšie. Takže jubilejná desiata UF sa zapísala do svojej vlastnej histórie aj do pamäti účastníkov a organizátorov poriadne intenzívne. Našťastie sa nikomu nič vážne nestalo, až na nejaké dva vytknuté členky a jednu rozbitú hlavu. Plus možno nejaké zranené egá, ako to pri ultrabehoch býva. No teraz najmä počasie hralo dosť význa

CUBE AMS 100 mi slúži verne a spoľahlivo už ôsmu sezónu, a teraz si kolegyňa kúpila jeho mladšieho a konštrukčne jednoduchšieho bračeka. Preto bolo treba príbuzných zozámiť, dobre prevetrať, nováčika poriadne otestovať, možno niečo priamo v teréne na ňom nastaviť a tak. Voľba padla na bajkpozitívne a nie veľmi technicky zložité cesty na východ od Banskej Bystrice. Doslova cykloturistický raj je v tej Bystrickej vrchovine (a nielen tam). Nooooo a šíria sa zvesti o novej cyklotrase zo Šalkovej smerom hore na Poniky, cez Vlčinec. Vraj by už mala by

Každé ultrabežecké Hoky, aj keď vždy výborne tlmené, vždy mi pripadali nestabilné, najmä smerom do bokov. Ako na hojdačke som sa v nich cítil. Zlomilo sa to na jar 2023, keď som bol práve stabilitou modelu Mafate 4 veľmi milo prekvapený (vďaka doteraz patrí vrútockému SKIALPSHOPu.com ). A sadli mi ako uliate. Ten pocit už poznám, preto som vôbec neváhal, bez „zabehávania“ a bez obáv som ich vzal hneď na stofku – Lazofku. A hneď potom na oveľa dlhšie šialenstvo (TU) . Nohy ako v bavlnke, celý čas. A čo je ešte lepšie – po viac ako dvoch rok

Poprad 29. apríla 2025. Po veľmi kvalitne odtrénovanom apríli už prišiel čas na dlhšie MTB výpady do okolia. Túto jar som sa rozhodol nenechať nič na náhodu a na vrchol mojej sezóny (odklik pod článkom) sa systematicky pripraviť. Aj preto som sa nezúčastnil žiadnych pretekov, jednoducho mi to nepasovalo do prípravy. Jedným z najdôležitejších faktorov vôbec je pre mňa neustále objavovanie nových vecí a dnes to malo byť naplnené. Z Popradu vyrážam popri železničnej trati. Na rozbitú cestu akurát dávajú nový štrk, pripravuje sa prerábka železnice. Hne