Cyklomaratón Horné Srnie 2024

V auguste 2022 vrcholilo najhorúcejšie leto za posledné roky a dá sa povedať, že v priebehu mesiaca takmer nepršalo. Až na jednu sobotu v strede tohto teplého obdobia. A práve vtedy sa konal mtb maratón v Hornom Srní. A človek si aj povedal, že veď keď tatko dlho nepršalo a zem je vysušená, tak ranný a doobedný pretrvávajúci dážď nemôže nijako uškodiť. Realita však dala poznať ako vyzerá blato v Bielych Karpatoch, ako vie byť lepivé a zabezpečiť, že sa až kolesá prestanú točiť. Hlavne na poslednom úseku vedúcom cez pole. Ale všetko sa zvládlo a zostali iba spomienky.

Veď ako sa to vraví? Zážitok nemusí byť pekný ale intenzívny?

Začiatkom júna tohto roku sme sa s kamošom Michalom zo Zvolena rozhodovali, aký mtb maratón by sme spoločne dali. Zamietli sme Skalku, aj Kálnicu, veď sa predsa na hrebeňoch hôr nebudeme naháňať s bleskami a blatom, keď sa chceme naháňať medzi sebou. Pri ďalšom podobnom hovore/četovaní sme sa dohodli, že Horné Srnie môže byť fajn. Oproti roku 2022 bola pridaná aj dlhá 75 km trať, takže momentálne boli na výber tri 25 km/850 m, 45 km/1350m a 75 km/2200 m. Po skúsenostiach sme pozreli aj predpoveď počasia a tentokrát vyzerala veľmi priaznivo. Obdobie dvoch týždňov bez jediných zrážok, príjemná teplota do 29 stupňov až v poobedných hodinách, keď už budeme akurát tak rozoberať výsledky nad guľášom. Ihneď teda u mňa nasledovala registrácia a platba.

Ako sa blížil dátum pretekov všetky možné meteo služby v mojom mobile začali uvádzať krátkodobé búrky, alebo aspoň ich možnosti na sobotné ráno a doobedie. Ale veď uvidíme. Ale náhly pocit déja-vu už sa mi odohnať nepodarilo.

Už počas môjho výjazdu z Lučenca žiaden dážď široko-ďaleko nie je, tak ako bolo predpovedané a ani vo Zvolene, kde som bral Michala sa nekonala žiadna dažďová apokalypsa. Takže nejaká tá nádej stále žije. Na ceste okolo Bánoviec už nádej pohasína, ako idú stierače naplno a chvíľami to ani nestačí. Po chvíli však prekukuje modrá obloha, ale všetku nádej berie pohľad za Považský Inovec, kde je čierňava ako hrom.

Prichádzame do Horného Srnia, nad hlavou už to dudle, o chvíľu riadny šupák a keďže sa musím aj chystať, lebo onedlho štartujem, tak som do nitky premočený. Čo už, aspoň že nie je zima.

Tesne pred deviatou už stojíme na štarte, 9:00 a je to tu. Kúsok cez obec a potom rovno stupák na rozmočené lúky smer Vršatec. Tráva to síce dosť brzdí ale zasa má akú takú adhéziu a dá sa na nej ísť. Zatiaľ len krátke úseky mimo tráv dávajú poznať, čo nás ďalej čaká. Pretože v Bielych Karpatoch je extra hnusné mazľavé blato. A to som si vždy myslel, že to najhoršie je u nás dole na slovensko-maďarskej hranici. 

Ako sa štartové pole roztrhalo na malé skupinky, tak je vidieť, že už v prvom menšom stúpaní sa začína tlačiť a ozývajú sa výkriky vo všetkých možných obmenách tohto slovesa, že sa na to jednoducho môžu vy...ť. (Ak si bol, tak doplň si podľa stupňa nahnevanosti.) Že by to teda už teraz bolo také vážne. Ale ešte nie, ešte sa dá v sedle. Nasleduje asfaltka, kde sa aj blato vytrasie z plášťov.

To pravé však začína pod Vršatcom. Blato na rozjazdenom úseku, prudký zjazd, kde sa treba vypnúť z pedálov a dúfať, že človek nejako udrží balanc a nevytrepe sa tam. A potom tlačenie, zabáranie sa do blata až do polovice lýtok. Do toho vytrvalý dážď, prudší, sem-tam pomalší, ale vytrvalý.

Človek sa tak viac a viac teší na asfaltové úseky. Ten je však tak mokrý a klzký, že aj tu si treba dávať pozor v ostrejších zákrutách, lebo to hrozí nedobrzdením a pádom do zrázov mimo asfalt. Alebo kvalitným pošmyknutím na stredovom blate.

Pri zjazde k Vlárskemu priesmyku ma chytí tak neskutočne prudký dážď, že takmer mi poumýva celý zablatený bajk. Onedlho však končí a je aj posledný, čo však ešte neviem.

Od priesmyku ma čaká predlhé stúpanie na štrkovej ceste k prvej občerstvovačke. Nie že by som ju potreboval, vody aj gélov mám dosť, ale aj tak ma vcelku prekvapí, že je tak ďaleko Až na cca 40. kilometri. Ako k nej prichádzam, tak si ma zapisujú a pýtajú sa ma, či už som tu bol. Vravím, že áno, že v 2022 a vyzeralo to podobne. Zasmejú sa a doplnia, že či počas dnešného dňa, lebo je tam slučka a pôjdem cez nich ešte raz. Pýtajú sa či niečo potrebujem. Pýtam si olej na reťaz, ktorá vydáva hrozné zvuky a tiež čistú vodu na okuliare, cez ktoré už som takmer vôbec nevidel ale zjazdy bez nich boli plné striekajúceho blata a vody. O chvíľu prichádzajú na občerstvovačku ďalší pretekári a keď sa ich pýtajú, či tu už boli, tak odpovedajú, že áno, v 2022 a bolo to podobné. Takže pocity máme takmer rovnaké. Orgovia vravia, že kvôli tomu, že už dva roky mali tak mizerné počasie, tak zmenili aj termín na júnový aby bolo lepšie. Tak možno na budúci rok to vyjde.

Rýchlo zjem kakaový koláč a idem do blatového zjazdu smer Antonstal. Neskôr sa mení na asfaltový, tak do toho trocha šliapnem, lebo priemernú rýchlosť mám tragickú, niečo nad 13 km/h.

Po rýchlom zjazde začína výšľap smerom k hrebeňu so štátnou hranicou. Pred Peňažnou sa výstup trocha vyrovná a ide do menšieho šmykľavého zjazdu. A v tom sa predomnou objavia dvaja chalani, jeden drží druhého, zdvíha ho zo zeme, jeden bajk normálne položený, druhý odhodený tvrdým pádom na štrkové podložie. Okamžite zastavujem, chvíľu za mnou zastavuje ďalší chalanisko. Pomáhame so zraneným. Je mierne dezorientovaný, nevie poriadne dýchať ani sa postaviť. Podľa všetkého zlomené rebrá. Snažíme sa zavolať pomoc, signál je však slabý, zle sa počujeme, tak chalan čo ho našiel odchádza k najbližšiemu stanovisku organizátorov nahlásiť udalosť, my dvaja zostávame so zraneným.

Čakáme až na príchod organizátora, neskôr záchranárky. Terén je zle dostupný, musia prísť po jednom štvorkolkou. Zostávame až do chvíle, kým nás záchranárka neprepustí. Keď pozeráme koľko času sme tu strávili, tak sa s parťákom dohodneme, že to najbližšou cestou strihneme rovno do cieľa mimo oficiálnu trasu a tam si nahlásime DNF.

Dole vládne krásne horúce počasie. Po poldňovom daždi nie je takmer ani pamiatky.

Takže ako sa to vraví? Zážitok nemusí byť pekný ale intenzívny?

Foto: FB stránka Cyklomaratón Horné Srnie

Výsledky tu: https://casomierapt.com/2024/06/cyklomaraton-horne-srnie-2024-9-rocnik-vysledky

LukJur