Tri jarné MTB túry v okolí Novigradu (Istria, Chorvátsko)

Po niekoľkých letných dovolenkách a s tým spojených bajkovačkách na pobreží Jadranu, ma čoraz viac začalo lákať aj nejaké to jarné pojazdenie ešte pred sezónou mtb maratónov. Len tak klasicky pomalou jazdou popozerať miesta, ktoré sú počas letných mesiacov pre vyššie teploty nie úplne nedostupné, ale nie je tak príjemné stráviť na nich dlhší čas. Takisto vidieť letoviská mimo sezóny, kedy sa všetko iba pripravuje a pobrežia patria iba čajkám.

Nápadov bolo viac, cez ostrov Krk, Premanturu až po nakoniec náhodne zvolenú severnú Istriu. A to všetko vďaka slovu Parenzana, ktoré som náhodou objavil počas zimy.

Parenzana je bývalá železnica, ktorá v dĺžke cez 120 km spájala taliansky Terst s chorvátskym mestom Poreč. Celá je aktuálne premenená na cyklotrasu. V talianskej a slovinskej časti vo veľkej miere asfaltová, v Chorvátsku s prírodným povrchom, vhodná pre mtb alebo gravel (aj keď na tom vás asi celkom vyklepe). A navyše k tomu s množstvo prejazdných tunelov a viaduktov. Trasa je po celej svojej dĺžke riadne vyznačená, nechýbajú miesta na oddych v podobe stolíkov a lavíc a tiež pár menších rozhľadní. Prejazdy dlhšími tunelmi sú zabezpečené led osvetlením na fotobunku.

Po naštudovaní niekoľkých údajov, pozretí pár videí, zostávalo vybrať miesto na základný tábor. Cieľom nebolo prejsť Parenzanu celú, ale vidieť z blízkeho okolia čo najviac. A keďže sa jednalo o Chorvátsko, more bolo povinnosťou. Na základe tohto sa nám najlepšie javilo ubytovanie na pobreží v mestečku Novigrad. Istotou k výberu prispelo aj ubytovanie asi 5 minút od pláže, 5 minút od historického centra a za vcelku ľudovú cenu 182 eur v apartmáne pre dvoch na 4 noci cez Booking.

Celkovo sme si vybrali tri túry, ktorých spojovacím miestom mala byť Parenzana.

Prvý deň poobede prichádzame do Novigradu. Predpoveď udávala teplotu do nejakých 25 stupňov, teda podobne ako doma, ale po príchode sme boli celkom prekvapení, lebo zrazu 25 stupňov na Slovensku a 25 stupňov pri Jadrane bol pocitovo výrazný rozdiel. Po ubytovaní sme sa išli prejsť mestom a na pláž, na ktorej sa slnilo veľmi veľa ľudí a nie málo ich bolo aj v mori. Naše predstavy o predsezónnej opustenosti týmto dostali trocha zabrať. Na druhej strane bola však sobota a voľný deň určite prispel k väčšiemu počtu ľudí. Čo nás ešte celkom prekvapilo, boli ceny v reštauráciách, ktoré boli bežne letné.

1.      Novigrad – Buje – Motovun – Novigrad

Ale poďme k túram. Dni chceme využiť naplno, takže ráno budíček o 6:00 hod, rýchle raňajky, káva, zniesť bajky z druhého poschodia a môžeme vyraziť.

Prvých niekoľko kilometrov po mesto Buje vedie po zvlnených asfaltoch. Buje je staré stredoveké mesto so svojou atmosférou. Určite sa oplatí urobiť odbočku a navštíviť historické centrum. Chvíľku si pripadáme ako v talianskom filme. Na jednej strane ulice sedia v kaviarni starší páni a hlučnou taliančinou kričia na mladíka v kabriolete, oproti pri káve sedí skupinka žiletkárov, tiež so šálkou v ruke, vedľa nich pripravené cesťáky na dnešnú trasu. Inak, človek sa tu skutočne cíti viac ako v Taliansku než v Chorvátsku. Pripomínajú to aj dvojjazyčné značky.

Ale rýchlo k Parenzane. Prejdeme cez svetelnú križovatku ku kruhovému objazdu a po prejdení Staničnej ulice schádzame do borovicového hájička a vidíme svoju prvú tabuľku s nápisom Parenzana. Radosť nemá hraníc a tak rýchlo vyrážame. Stretávame skupinku dôchodcov na ebikoch obložených brašňami. Bežný obrázok na tejto trase, keď ju niekto ide naozaj celú.

Sem-tam stretávame bežcov, nordicwalkerov alebo len tak sa prechádzajúcich.

Keď prídeme k prvému tunelu, tak fotenie a radosť je znova bez hraníc, tešíme sa prejazdom.

Obchádzame mestečko Grožnjan, nerobíme si zachádzku doň, ale pokračujeme traťou s klesavým sklonom traverzujúcou horský svah. Pripomína to železnicu u nás cez Kremnicu.

Povrch v tejto časti je kamenistý, na graveli určite zvládnuteľný, ale asi celkom vyklepávajúci.

Keďže trasa až po Livade neustále klesá, tak aj celkom ubieha. Na druhej strane si tu človek jazdu takmer vôbec neužije, lebo musí neustále zastavovať, niečo obzerať a fotiť. Takže, kto chce zažiť plynulú jazdu, nech sem radšej nechodí.

Spod kolies nám neustále utekajú vyrušené vyhrievajúce sa jašterice. Snáď za celý život som ich toľko v jeden deň nevidel.

Trať sa stále krúti, vysokými viaduktami, zatočenými tunelmi prekonáva horský terén. Sem-tam zachovalá budova staničky alebo inak obslužného miesta v súkromných rukách ale vo veľmi zachovalom a udržiavanom stave.

V Livade si robíme prestávku pri kruhovom objazde, je tu aj možnosť doplniť vodu z verejného vodovodu.

Pokračujeme smer Motovun, fotogenické mestečko na okrúhlom návrší. Trať ho obchádza oblúkom takmer z troch strán. Robíme odbočku a asfaltkou prichádzame až do historického centra, ktoré obídeme dookola. Vrátime sa na trať na to isté miesto, kde sme ju opustili a prechádzame tunelom popod príjazdovú cestu k Motovunu. Je najdlhším a zároveň posledným na našej trase.

Trať sa ďalej krúti a pomaly stúpa do Vižinady. Je tu ešte pár pekných viaduktov s travertínami vo vyschnutom koryte pod nimi a nejakými zárezmi. Od Vižinady sa charakter mení a ďalej prechádzame poľnou cestou medzi vinicami a olivovými hájmi. Po daždi by tu mohol byť celkom problém prejsť, povrch vyzerá, že sa môže zmeniť na celkom lepivé blato.

Pred Labinci napokon opúšťame pre dnešný deň Parenzanu a kombináciou asfaltiek a poľných ciest prichádzame k pobrežiu. Posledný stupák po frekventovanej asfaltke cez Antenal a sme v Novigrade.

Dnešný deň bol celkom horúci a keď už sme pri tom mori, tak neodmietneme sa v ňom schladiť. Ale rýchlo zasa von a vyhriať sa na rozpálenej betónovej pláži.

2.      Novigrad – Umag – Buje – Novigrad

Podľa predpovede sa má počasie postupne meniť a je to naozaj tak. Dnes má byť síce stále nádherné azúro, ale už s miernym ochladením a silnejúcim vetrom. Čaká nás takmer pol dňa smer sever po pobreží až takmer k Slovinským hraniciam. Fúkať má do chrbta, protivietor by sme si mali užiť až po zmene smeru pri návrate.

Je pondelok ráno a zrazu aj mestečko je pustejšie, biela pena na rastúcich vlnách ide do ostrého kontrastu modrej a tiež do teplejšieho oblečenia nás a bežcov. Veru, dnes by sa už zniesol aj dlhý rukáv.

Cestu sa snažíme viesť čo najviac po pobreží, iba s minimálnym zachádzaním ďalej do vnútrozemia. Sem-tam trasa obchádza opustené kempy. Mierime stále smer Umag, cez niektoré kempy sa dá prejsť. Sú neskutočne dlhé a prázdne. Trvá nám aj viac ako štvrť hodiny, kým ich popri pobreží prejdeme. Takže takto vyzerajú pláže bez ľudí. Sem-tam iba opustený pracovník niečo opravuje, natiera alebo kosí trávu.

Takto prídeme až do Umagu. Na promenáde pri mori si robíme prestávku na zmrlinu a kávu.

Ďalej pokračujeme cez celkom luxusné a nekonečné rezorty smer sever. Niekde tu stretávame aj návštevníkov, nikto sa však už dnes nekúpe. Prichádzame až po osadu Savudrija, ktorá leží až úplne na konci severného polostrova. Ďalej už pevnina nie je, tak musíme zatočiť doprava. Cez rezorty Crveni Vrh sa dostávame znova k našej starej známej Parenzane. Po krátkej prestávke sa na ňu napojíme a pekným zárezom v oblúku ideme po nej smer Kaldanija. Na mape vyzeral úsek, že by mal ísť po hlavnej ceste, ale Parenzana vedie poľnou cestou v trase bývalého telesa vedľa nej. Jediné križovanie s asfaltkou je, keď treba prejsť ponad diaľnicu. Trasa má znova klesavý charakter. Striedajú sa hlinené a štrkové úseky až prídeme do známeho mestečka Buje. Tu sa z Parenzany odpájame. Na ďalšie smerovanie si vyberáme cyklotrasu s názvom Istrianhillsroad. A tá začína celkom kvalitným padákom a hneď na to aj celkom kvalitným stupákom, ktorý nás privedie do krajiny nekonečným olivových hájov. Takto sa cez Baredine a Novu Ves dostaneme až na úroveň mora k rieke Mirna. Tu nás čaká najsilnejší vyčerpávajúci protivietor. Do už známeho Antenalu je to síce po rovinke iba necelých 6 kilometrov, ale poriadne vyčerpávajúcich.

Ale už sme na pobreží v Novigrade. Keďže som aj dnes úspešne ignoroval prímorské slnko podporené ešte chladiacim vetrom a išiel nakoniec v krátkych rukávoch a nohaviciach, tak po príchode zisťujem, že som sa za tie dva dni naozaj kvalitne spálil. Štípu ma horiace ruky, nohy a nos.

3.      Novigrad – Poreč – Labinci – Novigrad

V utorok ráno sa počasie ďalej zhoršuje, presne podľa predpovede. Obloha je zatiahnutá, poobede má už začať pršať, na večer je vydaná výstraha pred orkánom. Keď prídeme na pláž, tak je celá zaliata dobiedzajúcimi vlnami, ktoré v priebehu dňa budú iba ďalej rásť.

Cez známy Antenal mierime na juh popri pobreží až do mesta Poreč. Opustené pláže a kempy pôsobia dnes oproti včerajšku depresívne v tej zatiahnutej šedivosti. Vnímame aj možnosť predpovede dažďa, tak aj tempo máme svižnejšie, už sa ani toľko nezastavuje a nefotí. Tentoraz ideme na začiatku proti vetru, ale celkom sa to dá, lebo sme krytý stromami, hoci more je stále na dohľad. Sem-tam stretneme osamoteného bežca. V kempoch je pripravený materiál na predsezónne práce, ale málokde sa dnes aj niečo robí. O to je pobrežie pustejšie.

Po príchode, si prejdeme Poreč, urobíme nevyhnutné foto a ideme smer Parenzana. V tejto časti je to celkom aj nuda. Hlinená cesta v prímeskom lesíku, neskôr okolo olivovníkov a cez vinice. V hlavách máme neustále predpoveď. Ani jednému sa nám nechce bajkovať cez polia s lepivým blatom s orkánom za chrbtom. Tak už na obed sme preto v Novigrade.

Máme to za sebou, plány splnené na 100%. Napokon sme z celej Parenzany prešli väčšinu chorvátskej časti. Celkovo 75 km.

LukJur