Skialp aktuál zo zamračenej Žiarskej doliny

Trojkráľový víkend na horách počasie moc nevyšlo, ale napriek jemnému sneženiu  a mrakom, ktoré viseli „proklatě nízko“ sa v nedeľu ráno od parkoviska šinul slušný „vláčik“: pešiaci, bežkári aj šliapači, ani kočík nechýbal v trojkráľovom maškarnom sprievode. Cesta po chatu vyleštená sklznicami, ale čuduj sa svet, vedľa na modrom chodníku len staré zasypané stopy.

Nad chatou stopa nikde - a k sneženiu silnejúci vietor, ktorý sa v tom amfiteátri točil ako osa na cukríku (najviac od západu). Do Žiarskeho sedla čím vyššie tým horšie – vďaka hmle a pár desiatkam centimetrov čerstvého snehu. Našťastie vyššie nad kosovkou sa to menej prepadávalo – sneh je tam ubitý a niekde aj vyfúkaný na ľadové platne. Ale tých je máličko. Teplota síce pod nulou, ale riadne vlhko. Takže pod sedlom ani prašan nebol, ale taký hnusný, vetrom ubitý, cestou dolu lyže ťahal, každú na inú stranu, samozrejme :-)

Žiarske sedlo bolo asi to jediné čo sa oplatilo, tam aspoň bolo vidieť tyčovanie. V sedle na prekvapenie fúkalo menej ako pod ním, ale lyžovačka smerom dolu nestála za nič: nebolo vôbec vidieť pod nohy a sem – tam sa ešte nejaký zákerný šuter spod snehu ozval.

Skúsil som aj výlet do malých Závratov, ale to bolo ako ponor do mlieka. Len sem tam tmavý kameň. A keď sa raz tá hmla trochu zdvihla, z hrebeňa sa vyškierali poriadne preveje. Tak som radšej odtiaľ zmizol a dal som si Žiarske sedlo od chaty ešte raz.  Popoludní už mrak trošku zredol, alebo som si zvykol :-) Aj stopa prešliapnutá, aj ju vidieť bolo, len nad rázcestím Pod Homôľkou rozlyžovaná. Ale cestou nazad k chate som si užil aj frírajd popod vlek – asi 6 oblúkov :-)

Rišo Pouš