Baranec a Žiarska dolina na konci roka

Víkend pred Silvestrom vyšiel ako maľovaný, len snehu nieto poriadne. Tak sme išli obzrieť Žiarsku dolinu bez lyží, zato okruhom cez Baranec z ústia – keď sa to už teraz aj v zime smie :-)

V lese dolu samozrejme len hlina pod nohami, nad lesom na Holom vrchu takých 30-40cm, priamo na hrebeni samozrejme ani to, ledva šutre zakrylo. Takmer žiadny ľad, len tvrdý drsný sneh, dá sa chodiť po ňom „na trenie“ :-) Veľmi sa neprepadáva ani tam, kde je ho viac, návleky som celý deň nepotreboval. Zato čím vyššie, tým väčší víchor, a pekne jedovatý, windstopper nestíhal. Najlepšie to bolo na hrebeni medzi Barancom a Žiarskym sedlom, nárazy sa nás snažili zhodiť do Jamnickej doliny, ale sme sa nedali :-) Zato ani tu skoro žiadny ľad, mačky škoda by bolo obúvať.

Sedlo vyfúkané do hliny a prázdne, aj keď od chaty tiahli davy. Ale každý sa veľmi rýchlo otočil nazad – už pár metrov pod sedlom bolo príjemné bezvetrie a sneh mäkkol na slnku. Stopa od rázcestia Pod Homôľkou je rozrytá len pešiakmi, všetci čo skúšali šťastie na pásoch to točili do Malých a Veľkých Závratov.

Pod Hrubú kopu sa štveralo zo 6 ľudí, vyzeralo to tam perspektívne bielo na južných svahoch, ale dolu sa asi ktovieako nešlo. Na povrchu to vyzeralo na hrubú vrstvu zľadovateného snehu. Aj Smutné sedlo bolo pokreslené, ale tie oblúky vyzerali byť veľmi opatrné. A nižšie pomedzi kosovku si treba samozrejme cestu veľmi opatrne vyberať, dobrý meter bieleho tu ešte chýba, všetko možné ešte trčí, aj tráva. Cesta od chaty k parkovisku je zjazdná  v pohode celá, len v dolnej časti je to čistý ľad. Ale aspoň že čistý :-)

Rišo Pouš