Pohoda na Kriváni - alebo Krivuško na lyžiach

"Kriváň dvíha k oblakom aj prikúva k zemi. A ten, kto koná, nemá času čakať, kým zdĺhavo ako stalagmit narastie legenda. Kto koná, potrebuje na pomoc legendu už hotovú. A legendy, tie existovali už predtým, ukryté v  povestiach o Kriváni. Romantizmus mal rád vysoké horstvá. Nečudujme sa teda, ak Štúrovci potrebovali sídlo osudu svojho národa vyniesť na túto horu...“
Milan Rúfus: O Kriváni

Moje nekonečné projekty a sny spojené s Kriváňom zahŕňali aj jeho zlyžovanie. Deň „D“ nadišiel hneď ráno po našom prechode sedlami. Povedali sme si, že dáme niečo „komerčne notorické“. Je utorok ráno, obloha ako plech. Práve sme zastali na parkovisku na Troch Studničkách. Nikde nikoho, ani starý známy ujo parkovník - výpalník tu nie je. Iba jeho búdka trčí spod smreku, zasypaná snehom.

Kadiaľ hore? Možností je viac a my poznáme hlavne tie letné. Nakoniec sa púšťame po stope vedúcej krížom cez polom, hodne napravo od turistického chodníka. Napriek tomu, že ráno je teplé, sneh pod lyžami je zamrznutý na betón a perfektne nás drží, čo značne urýchľuje náš postup. Báli sme sa, že po posledných tropických dňoch sa budeme zabárať minimálne po členky. Verne kopírujúc stopu sa premoceme cez zvyšky lesa a dostávame sa do žľabu, ktorý traverzujeme po ľavej strane a postupne naberáme výškové metre. Variant výšľapu, ktorý sme náhodne zvolili, sa nakoniec ukazuje ako najlepší. Biely Kriváň stále vykúka v pozadí a ostro kontrastuje s modrou oblohou. Ako sa približujeme k centrálnemu žľabu, aj svahy naokolo začínajú byť strmšie. Na lyže dávame haršajzne a záver stúpame na mačkách.

A čo nachádzame hore pri kríži? Pokoj svätý – ak nerátam vrcholovú knihu :-) Som tu už piatykrát, ale viem, že tento pohľad sa mi nezunuje nikdy. Zakaždým mi zoberie slová z úst, a tak aj teraz len stojím a čumím. Ako po prvýkrát, ako po každýkrát. Maťo vyhrabal do snehu lavičku. Sadáme, rozkladáme bufet. Napchávať sa čokoládou vo výške 2494 metrov s parádnym výhľadom, azúrovo modrou oblohou a božským tichom má veru niečo do seba. Vidíme do Krivánskeho žľabu. Pár ľudkov, maličkých ako mravce, stúpa pomaličky smerom k nám. Hore nikoho. Sme tu sami. Pokoj, pohoda, čistá hlava. Netreba nič hovoriť. Slová sú zbytočné. Toto sú veci, ktoré treba cítiť. MMS zhora ani neposielam. Je pracovný deň a kamošov v práci by určite porazilo. To sa jednoducho nerobí :-)

Za zmienku samozrejme stojí ešte lyžovačka. Po tom ako sme niekoľko hodín posedeli na vrchole, lyžujeme dole centrálnym žľabom. Svah trošku odmäkol, presne tak ako sme potrebovali, aby sme nešli dole po ľade. Takže lyžba je dlhá a rozprávková. Tak ako celý Kriváň a ako aj posledné dva dni v Tatrách. Chrochtáme blahom. Jediný kritický bod v podobe vodopádu obchádzame zľava cez pozostatky lesa. A potom už len dole, na lyžiach, pekne až k autu. Čo dodať... Mám druhé Vianoce v tomto roku a to je iba marec :-) Hemisféry zresetované – pokoj v duši nájdený. Amen.

pošľapané a polyžované: utorok 20.03.2012 

Sisa