Krivánske sny - beh a bivak na Kriváni

„Človek má mať viac snov, ako ich je realita schopná splniť“

Musíme uznať že Kriváň (2494m) je určite najfotogenickejšou dominantou nášho malého územia. Po niekoľkých návštevách tohto slovenského Matterhornu zostalo v mojej hlave, okrem množstva vizuálnych zážitkov aj pár rozrobených „projektov“, týkajúcich sa tohto krivého kopčeka. Dnes už môžem povedať že obdobie, keď sa plnia sny, nakoniec vždy nadíde a oplatí sa naň trpezlivo počkať. Veď čím by už bol život človeka bez viery v nejaký malý súkromný zázrak - len nudným putovaním. A keďže sama by som do toho  nešla, vďaka patrí mojím dvom podobne postihnutým kamarátom za to, že sa niekoľko z týchto snov mohlo stať skutočnosťou.

Beh na Kriváň:

„Nie je dôležitý cieľ, ale cesta“

- Čo tak ísť zajtra niečo zabehať?

- A kam by sme šli?

- Hmmm, čo tak na Kriváň?

- Tam sa dá bežať?

- Neviem, dáme pokus a uvidíme.

(Ticho)

- No dobre, nebudem ale radšej nikomu zbytočne hovoriť kam ideme a čo tam chceme robiť.

Je augustová nedeľa, 7:00 ráno. Okolie Štrbského plesa je ľudoprázdne. Slnko sa pomaly sunie hore na oblohu a sľubuje tropicky horúci deň. Pri hoteli Kempinsky spúšťam orientačne stopky. Žiadne naháňačky, dnes sa ide na pohodu. Zahrievame sa výklusom po magistrále. Parádny bežecký terén. Pri odbočke na Jamskom plese nám to ukazuje cca 23 minút. Tu už začína terén „hustnúť“ a začína sa 100% „mountain running.“

Sem - tam míňame udivených ranných turistov. Na chodníčku ku Krivánskemu žľabu povieva osviežujúci vánok. Bežať sa dá až sem. Potom už len rýchlym krokom až na vrchol. Hore si s úsmevom tľapneme. S cikacími a foto pauzami to máme od Štrbského plesa až sem ku krížu za 1 hod. 50 min. Vyvalíme sa na hodinku hore na vrchole. Obloha je čistý plech, modro sa odráža v plesách dole v dolinách. Aj keď vzduch stojí, je príjemne. Vrchol sa pomaly zapĺňa turistami, zhora vidno hadiaci sa dav ľudkov. Vytešení na kosť sa kocháme výhľadom.

Zbiehame tou istou trasou pomedzi davy tiahnuce hore. Je už celkom slušná horúčava. Zbeh trvá o cca 15 minút kratšie. Na Štrbské prichádzame v čase obeda. Končíme teda pri haluškách a zaslúženej kofolke. Život je krásny. Tak málo stačí človeku ku šťastiu :-)

Bivak na Kriváni:

„Keď robíme len to čo je dovolené, prichádzame o niečo dôležité…“ Dough Scott

Bivakovať v TANAPe je zakázané. Odpustite mi ochranári aj tatranská príroda, zhrešila som. Nedalo sa inak. Keď musíš, tak musíš. Je mi to ľúto, ale nie veľmi. Priznávam :-))

Je asi dvanásť hodín. Septembrové Štrbské pleso obliehajú davy turistov. S batohmi nabalenými spacákmi a karimatkami čo najrýchlejšie opúšťame tento humbuk. Mega pohodovým tempom putujeme magistrálou. Máme kopu času. Stačí byť hore až na západ slnka, aby sme niečo pofotili. Dnes si Kriváň užijem úplne iným spôsobom ako doteraz. Dnes sa budem len pozerať a načúvať. Teším sa ako malé decko.

Ľudia už pomaly schádzajú dole. Nad Krivánskym žľabom stretávame poslednú turistku, smerujúcu dole z vrcholu. Oznamuje nám, že hore už nikto nie je. Spoločnosť vám budú robiť len dve vrany a tri vrabce, hovorí s úsmevom. „To nie sú vrabce, to sú…“ - padne pár latinských slovíčok od môjho parťáka. Niekedy sa naozaj oplatí ísť do hôr so zoológom. Človek sa veľa dozvie :-)

Hore panuje neskutočný pokoj. Nádherná panoráma okolitých tatranských končiarov sa pomaly začína farbiť zapadajúcim slnkom. Posledné lúče sa odrážajú v Liptovskej Mare, ktorá z výšky pôsobí ako zabudnuté zrkadlo. Sedíme v nemom úžase a nechápeme. Občas niečo odfotíme. Dojmy sú to silné a úžasné. Z Kôprovej doliny ručia jelene, počuť ich až sem hore. Bivakujeme pár metrov od kríža. Je bezvetrie. Noc je jasná a napriek tomu plná hviezd. Sme ako v nebi... ale my predsa sme v nebi! Ten pocit, keď sa plní sen, je neopísateľný.

V noci sa budím len raz. Zvláštny syčivý zvuk zaznie dvakrát za sebou blízko nás. To stádo kamzíkov vyšlo takmer až na vrchol a zacítilo ľudí. Budíme sa skoro ráno. Nad tmavým horizontom Tatier sa objavujú ranné zore. Tesne pod vrcholom vidno poskakovať pár čeloviek, počuť tlmené hlasy. Partia mladých si tiež prišla pozrieť východ slnka. Pozdravíme sa, prehodíme pár slov. Ráno je chladné. Koluje ploskačka slivovice. Stojíme a čakáme. Medzi obrysom Vysokej a Lomničáku zasvieti kontrolka. Vychádza. Fascinujúce kino. Inverzia nad Poľskom, jemná metamorfóza oblakov nad slovenskou stranou.

Začína nový deň. Som vďačná. Prežila som jednu z najkrajších nocí vo svojom živote - ak nie najkrajšiu. S ranným slnkom prichádza teplo. Jemný vetrík povieva. Vrabce čo nie sú vrabce zbierajú omrvinky z môjho rožka. Inverzia nad Poľskom sa rozplynula, vyzerá to na celkom pekný deň. Toto sú chvíle keď dýcham, keď naozaj viem že žijem.

Sisa