Na bajku zo zimy do leta

Zima tento rok ozaj skočila akoby priamo do leta. Kdeže jarné blatá sú, všade sucho, nebojí sa človek po pojazde oprieť bajk v izbe o skriňu :-) A už druhý víkend pekný a dokonca poriadne teplý, ideál na jedno z prvých jarných roztočení nôh - zatiaľ jemne po cestách.

Podhorie Lúčanskej Malej Fatry je na to ideálne, z rajeckej aj turčianskej strany, tak sme udreli na tú turčiansku. Krajinka pekná, výhľadová, netreba sa ani veľmi pod kolesá pozerať. Pomalé a dlhšie to bolo, tak išli do dresu k náradiu a duši aj nejaké cukrové bomby. Na foťák už málo miesta, požičaný je menší, ale zato horší. Fotky teda nanič, ale o tie nešlo.

Z tankodrómu nad Martinom (toho skutočného, nemyslím cestu I/65) už spravili cyklotrasu, ale my lenivci pekne po rovinke popri Turci až pod Bystričku, ešte to tak, kopec na úvod! Na Bystričku aj na tankovú cestu nad ňou už je to stúpanie, ale mierne, tak to má byť, takto zrána a zjari. Okolo cesty okrem starých posedov nové rozhľadne (nad Petrom a Trebostovom), už tam nejakí cyklovýletníci parkovali - kempovali.

Príjemný zošup do Valčianskej doliny lesom, jemný prehup cez lúky do Slovianskej doliny, zas kúsok asfaltu k rybníkom Brčná a serpentínka po konármi mierne zaváľanej zvážnici na lúky nad Kláštorom pod Znievom. Ťažká pohodaaa...

Nasledovala dávka detskej radosti: rýchlo dole lúkou, na vlnkách sa tu dá aj poskákať, no fakt ako deti... A slnko svieti, ale nepečie, čo viac chcieť? Za Kláštorom príjemná krajinka na pohľad aj na pojazd, popod ďalší rybník, striedavo lúkami a lesom, vybrali sme si kopcovitejší variant, nazad sa viac zvezieme.

Bidóny ešte plné, ale neodmietli sme maličké odbočenie k prameňu minerálky nad Ondrašovou. No koľko chceme môžeme pumpovať, ani kvapka. Čo to? Ale nevadí, neďaleko ďalšia atrakcia, ako pre turistov z Japonska. Miestny hrdý, „roduverný“ Slovák má okolo domu všetko ponatierané farbami trikolóry, to je známa vec. Ale že aj jeho biely pes musí mať na hlave modrý a červený pás??? No dobre teda :-)

Z Polerieky: reku dáme aj kopček, aby zadky neboleli, nech si to trochu aj nohy užijú. Ďalej na juh by to aj tak nešlo, len po hlavnej, tak sme to rubli doprava hore dolinou, na lúky pod Závozmi. Tam po zaslúženej zaberačke dobre padlo poležanie na golfovej trávičke (potom o dva dni som si prvého tohoročného kliešťa oddrapil). Cukrové bomby padli do brucha a keďže kompjúter zahlásil 40km, povedali sme si, že teda načim aj k domovu to otočiť...

Tak sme otočili a po vlastných stopách, so slnkom v chrbte... Ale to už vyprážalo fest, tak sme stúpania trochu aj obabrali obchádzkami, nech je zmena, nie? Na pohodu, nie na výkon sme šli predsa.

No a bolo treba podporiť aj miestnu ekonomiku, nech to neťahajú len miestni štamgasti. Tak keď v Kláštore na nás za zátačkou vyskočil vývesný štít záhradnej (no, presnejšie dvorovej) krčmy, nedalo sa odolať. Ale pekne predpisovo, kofola ako „zo siedmeho schodu“.

Hneď sa lepšie rihalo hore kopcom :-) Aj keď tú hopsavú lúku sme obabrali bokom, lesom. Ale z Valče na „tankovú cyklotrasu“ bolo ešte treba sa zaprieť. No kofeín s cukrom pomohli a už sme sa len viezli po tvrdom, až domov. Na parádu taký deň!

Rišo Pouš