Muránska planina 1 – gazdovia, závisláci, kone a jelene

Muránska Zdychava vstáva ešte za tmy a ja s ňou. Nie že by tu bol nejaký veľký ruch, ale senník, moja dnešná „ubytovňa“, je v doline a ja si chcem vychutnať východ slnka z vyšších miest samôt a terasových polí. Tak sa štverám tam, odkiaľ som včera zliezol, hľadajúc nocľah. Času do svitania dosť, času do večera ešte viac. Dnes to bude kratšie ako včera, komplet po červenej a dúfam že aj hodné tejto farby, vyhradenej pre hlavné turistické chodníky. Cez rekreačné stredisko (komu ako :-) Predná hora sa chcem dostať medzi kone na Veľkú lúku a nocľah bude na ďalšej lúke, ktorá sa volá Studňa na Muránskej planine. Voda by tam mala byť.

Takže zatiaľ z tieňa na západnom úbočí Kohúta sledujem, ako slnko postupne zalieva protiľahlé svahy. Onedlho sa tade aj ja štverám - po strmej vozovej ceste z centra Zdychavy, pomedzi pasienky, drevené ohrady, šindľom kryté stodoly a hospodárstva. Ako by tu čas zastal.

So vstupom do lesa sa stúpanie zmierňuje, prechádza až do mierneho klesania. Znova sa vynáram na lúkach, blížim sa k Prednej hore. Z kopčeka nad ňou vidno chaty, pozastrkované do lesa, aj bytovky zamestnancov liečebne. Spoza horizontu vykukuje Kráľova hoľa. Je tu taký ospalý kľud, prostredie ideálne na nenáročné prechádzky - divím sa že červená značka vedie odtiaľto do Zdychavy len dva roky.

Malá prestávočka na desiatu pri hoteli a už si to valím okolo liečebne – pacoši usilovne pracujú (kukajú po mne nejako závistlivo) a ja špekulujem, ako zísť dolu do Muránskej Huty. Po ceste sa mi nechce, ale nakoniec sa podriaďujem, áut tu veľa nechodí.

Teším sa na hlboké lesy Muránskej planiny. Nad dedinou odbočujem doľava na ďalšiu červenú, ale nezačína to bohvieako – od ťahaných kmeňov rozoraná zvážnica, predo mnou silnie zvuk motorovej píly. Muránska planina je známa výdatnými vyvieračkami s dobrou vodou – okolo jedného záchytu prameňa prechádzam a samozrejme tankujem doplna. O chvíľu som na ceste pred Veľkou lúkou – síce asfalt, ale dolinka je tu pekná. No - až na tie kopy dreva, rozrytú trávu a hučiaci traktor vo svahu. Veľká lúka ale dojmy napráva – počasie ako na výrobu pohľadníc, koníky pobehujú, ošetrovateľ je ochotný povysvetľovať. Vraj keby nebolo europeňazí na podporu málopočetných plemien, ktovie či by sa chov udržal. Lesníckeho koňa sa oplatí zvonka doviezť. Aký má pôvod a výcvik, to už nevedno – ale je lacnejší.

Tak dúfam že sa z lúky nestane „golf resort“ a kráčam (stále po asfalte) na jej druhý koniec. Tu na Pieskoch je táborisko aj náučné tabule, dobré miesto na obed. Na hrad je to chvíľa, ale tam to poznám a musel by som sa zase sem vracať, tak radšej pokračujem ďalej po červenej. Kedy už ten asfalt skončí? A kde sú tie hlboké lesy? Medzi Jaskovou mukou a Maretkinou striehnem na odbočku – má tu byť podľa mapy vyhliadka. Nenápadná šípka na strome naviguje doľava na lesnú cestu, idem. No značenie ako u nás: neporiadne. O chvíľu som späť, samozrejme že tam nič nebolo. Až na Maretkinej, o riadny kus ďalej oproti mape, seriózny smerovník aj značka. Vyhliadka z Poludnice stojí za to: Piecky a Muráň pod nohami, Revúca v diaľke.

Konečne preč z asfaltu, na poslednom úseku sa striedajú lesné cesty rôznej úrovne, dokonca na krátkom úseku aj lesný chodník, nevídali! Aj „hĺbka lesa“ sa konečne prehĺbila. Aj jeleňa riadne počuť, tiež hlboko ručí. Pri vstupe na lúku zvanú Studňa na Muránskej planine je parádna kúpelňa: voda tečie zo žľabu akurát v takej výške, že sa dá pohodlne poumývať. Paráda, teraz už len nájsť strechu nad hlavu na noc. Zhorenisko horárne vylučujem, inak je z čoho vyberať – balkóny poľovníckej chaty, verandy lesníckej chaty aj s malými šopami, maštale. A všade tabuľky so zákazmi vstupu :-)

Nakoniec som sa uhniezdil v jednej šopke, spacák akurát krížom vošiel. Len myšacie diery bolo treba poupchávať. Ešte pred zotmením dosť času ostalo na prieskum okolia – v lese pekný posed, priamo na lúke malá priepasť – Ľadová jama. A zrazu sa začali aj ľudia trúsiť – tu dvaja, tu traja, nakoniec nás tam po okolí spalo zo desať a k tomu dva psy. Zaspávam spokojne po upresnení zajtrajšieho programu - Stožky, Randavica, tisovské lazy a dolina Rimavy. Len to jelenisko mohlo v noci odísť ručať trochu ďalej :-)

Rišo Pouš