Heini Holzer - Meine Spur, mein Leben

Životopis Heiniho Holzera, horolezca, ktorý sa preslávil ako priekopník extrémneho lyžovania vyšiel 24 rokov po jeho smrti. Zahynul ako 32 ročný pri zjazde severovýchodnou stenou Piz Roseg (Bernina). Napriek mladému veku zanechal po sebe nielen dvoch synov, ale aj desiatky cenných skalných výstupov, vyše stovky priekopníckych extrémnych zjazdov a popri tom neváhal zobrať do ruky aj pero a zostali po ňom články publikované v najlepších horolezeckých časopisoch. Išiel svojou vlastnou cestou, a často proti prúdu aj takto obhajoval svoje priekopnícke názory.

          Moja stopa, môj život.

          Moju stopu vediem najradšej tam,
          kam nevedú žiadne iné.
          Takto sa môžem obzrieť
          a pozorovať ju.
          Čo by som ináč nemohol,
          pretože by sa stratila
          medzi mnohými ďalšími.

          Aj môj život
          chcem mať pod kontrolou.
          Preto idem svojou vlastnou cestou,
          ktorú nie každý následuje.

          Heini Holzer


      Heini Holzer sa narodil v Južnom Tirolsku po vojne do chudobných pomerov. V ťažkom detstve objavil krásu hôr a úplne jej prepadol. Medzi jeho častých spolulezcov patril aj Reinhold Messner. Keď sa Messner vydal na profesiálnu dráhu a pozval Heiniho na expedíciu do Himalají, ten bol už ženatý a s dvomi malými deťmi ponuku odmietol. Profesionálnu kariéru odmietal aj z etických dôvodov. Držal sa radšej svojho remesla - živil sa ako kominár.

      Bol známy, ako srdečný a otvorený človek, večer na chate s ním bol veľký zážitok, vedel hrať na hudobné nástroje, spieval, rozprával vtipy a príbehy. V čase, keď v Južnom Tirolsku bolo silné hnutie proti Talianom a v boji za autonómiu vybuchovali aj bomby, medzi jeho častých spolulezcov a priateľov patrili Taliani. Aj takto demonštroval jeden zo svojích postojov voči násiliu a neznášanlivosti.

      Jeho meno je známe aj na Slovensku, ale informácie šírené ústnym podaním sa často skreslia na nepoznanie. Táto autobiografická knižka uvádza veci na pravú mieru a napriek tomu realita moc nezaostáva za chýrmi. Bola by veľká škoda, keby niektoré zaujímavé veci z tejto knižky upadli do zabudnutia.

      Ako napísal denník Dolomiten: "Túto knižku odporúčame každému, kto sa zaujíma o súčasné horolezectvo." Keďže je málo pravdepodobné, že vyjde aj v nám zrozumiteľnej reči, tak sa jej budem ešte venovať aj ďalej a na pokračovanie sa pokúsim preložiť niekoľko najzaujímavejších článkov, napísaných samotným Heini Holzerom.


      M.Bartoň