Crna Gora turisticky: jazerá nad Žabljakom

Toto je začiatok malého seriáliku s niekoľkými tipmi na pešiu turistiku v jednom z najmenších, najmladších, ale čo je podstatné, aj krajinársky najkrajších štátov Európy. Čierna Hora má asi 14 000 km² a niečo cez 600 tisíc obyvateľov, jadranské pobrežie, ale najmä má hory - a ešte aké! Obrovské, siahajúce v podstate od nuly do 2500 m, patriace najmä do Dinárskej horskej sústavy. Zväčša vápencové (čiže krasové), preto dramaticky formované zlomami, vrásnením aj vodnou eróziou - jednoducho pastva pre oči. Menej už pre nohy, lebo poriadne strmé a koncom augusta stále poriadne horúce. Ideálny čas na turistiku? Asi apríl, máj, prípadne október, kedy sa poriadne sfarbia. Len to počasie vtedy už nie je veľmi stabilné, hlavne vo vnútrozemí. Tisícročia sú miestne hory aj hospodársky využívané, takže človek tu tiež prispel ku pestrosti krajiny.

Malé mestečko Žabljak (asi 2000 obyvateľov) je najznámejšou bránou do pohoria a zároveň národného parku Durmitor, začneme práve tu. Po celonočnej jazde nás autobus celých zdrevenených vyklopil pri hoteli ( IVANCO travel agency - vďaka za bezpečnú dopravu a servis), tak na úvod a zoznámenie väčšine stačila takáto prechádzka v podhorí, po lúkach - lesoch a popri niektorých dostupných a zaujímavých jazerách:

Viac ako texty povedia fotky, tak len stručne. Úvod patril asfaltu pomedzi rednúce domy, hotely a penzióny, intenzívne sa tam všade stavia. Potom rozľahlé lúky a s panorámou hôr na horizonte. So vstupom do lesa sme na hranici NP zaplatili vstupné (5 Eur na osobu a deň) a nasledovalo motanie po spevnených šotolinách, ale aj po hrboľatých chodníkoch ozaj zachovanými lesmi, miestami až pralesmi. Sieť červeno-bielych značiek bohatá a dobre vyznačená, aj nejaké neznačené prte sa dajú použiť, mapy v telefóne pomôžu, papierové som ani nezháňal.

V lesoch na potokoch zvyšky starých mlynov, jazerá v rôznom štádiu prírodnosti, zarastenosti a kúpateľnosti, všade znaky stále prebiehajúcej, ale dnes už ustupujúcej pastvy. Len tých odpadkov keby bolo pod nohami menej. Architektúra v mestečku tiež nič moc, historickej sa veľa nezachovalo a ak to tam niekto objavoval povedzme pred 20 rokmi, asi by to dnes už nespoznal. Cestovný ruch do celej Čiernej Hory vtrhol intenzívne a niekde aj doslova bezohľadne, podľa toho to často aj vyzerá – rozostavané popri spustnutom. Ale užite si najmä to pekné vo fotogalérii, ďalšie reporty postupne pribudnú.

Rišo Pouš