Bergel: Albigna, Fiamma a Giro del Lago
30.09.2022
Za švajčiarskym Egadinom sa pred hranicou s Talianskom skrýva ešte jeden krásny kút sveta: Bergel. Akoby tých krás v Engadine nebolo dosť, keď sa človek prehupne cez Maloju a nekonečnými serpentínami spustí dole do údolia, otvorí sa mu ďalší zázrak prírody. Oproti Engadinu je toto údolie výrazne nižšie, a tak je tu samozrejme aj teplejšie a vegetácia dole je iná... Bujnejšia.
Parkovisko pri dolnej stanici lanovky Albigna sa nachádza vo výške asi 1200 metrov nad morom. Po nočnom snežení vo výškach mi práve hĺbka tejto doliny dáva istotu podniknúť niečo na pohodu. Stúpanie ku priehradnému múru je úctyhodných parametrov. Chodníček ukrytý v lese je strmý, kľukatí sa ostrými serpentínami a okrem dvoch starších paní na začiatku už nestretávam nikoho.
Pri štarte od dolnej stanice lanovky si treba dať pozor na orientáciu. V lese ukryté štrkovisko chodníček obchádza z hornej strany, ja som radšej zvolil skratku cez les Tá však nemusí byť variantom pre každého. Podľa mapy v telefóne som sa však zorientoval na pohodu a pri návrate som si už len prepol na mapu na hodinkách COROS.
Takmer dve hodiny mi trvalo, kým som od auta prišiel ku priehradnému múru. Nastúpal som 850 výškových metrov. V stenách Spazzacalderi počujem dvoch lezcov. Po priehradnom múre pokračujem ku chate Albigna. Je to klasická vysokohorská chata s prevádzkou iba v letej sezóne. Hodinky mi ukážu 1175 nastúpaných metrov. Zastavujem sa na polievku. Personál už pomaly pripravuje chatu na zimný spánok. Dnes mali okrem mňa iba sedem hostí.
Pri chate už leží čerstvý sneh. Ísť dnes vyššie nie je vhodné, ale ani potrebné. Na základe horúceho tipu totiž mám namierené na nový chodník, otvorený len začiatkom tohto leta. Modrou farbou značený okruh okolo priehrady vedie čiastočne po skalných rímsach nad jazerom. Na viacerých miestach je zaistený reťazami, prípadne železnými stupačkami. Modrá značka znamená vo Švajci alpskú trasu, kde sa človek pohybuje v nezaistenom teréne a potrebuje už nejaké tie skúsenosti.
Chodník okolo jazera je krásna prechádzka s peknými výhľadmi. Dnes na ňom ocením predovšetkým to, že sa celý čas nachádzam tesne pod hranicou čerstvého snehu. Nepotrebujete naň špeciány výstroj, potrebujete ale dobré pohybové schopnosti v chôdzi po kameňoch. Na viacerých častiach okruhu totiž nie je žiadny chodník, ale idete po vyznačenej suti.
V závere doliny na konci jazera sa priblížite ku ľadovcu. Kto by sa ho chcel dotknúť a pozrieť sa pod neho do niektorej z množstva ľadovcových jaskýň, tu má ideálnu možnosť. Treba ísť, kým ľadovec ešte je, lebo ak budú aj ďalej letá ako toto, dlho to nepotrvá...
Pokračujem po brehu jazera, pomaly uzatvárajúc okruh, keď sa značka začne prudko dvíhať. Pomocou reťazí a stupačiek sa po žulových platniach dostávam opäť vyššie nad jazero. Ešte traverz po suti, pripomínajúcej Vysoké Tatry, a napájam sa na modrú značku, vedúcu ku sedlu Cacciabella. Pokračujúc po nej by som sa dostal späť ku priehradnému múru a uzatvoril okruh. Ak nepočítam zastávku na chate, dalo by sa to svižným krokom za tri hodiny zvládnuť.
V týchto miestach sa ale odpájam z chodníka. Pohľad na masív Spazzacalderi, ktorý je čistý a bez snehu, ma privádza na myšlienku konečne sa pokúsiť dostať ešte ku jednému významnému cieľu tejto oblasti. La Fiamma (plameň) je skalná ihla ukrytá vo vrcholovom hrebeni. Najprv dávam prieskum na hrebeni vľavo. To čo vidím ma ale privedie späť ku batohu, ktorý nechávam nižšie a na druhý pokus už triafam správny prístupový žlab až ku Fiamme.
Na kľúčovom mieste je pár borhákov. V žľabe je ľahké lezenie tak za 2+, v najťažšom mieste nie je fatálna expozícia, a tak v teniskách vyleziem aj zleziem na pohodu.
Tie výhľady stáli určite za túto zachádzku. Fotím si nielen Fiammu, ale aj ten pohľad na priehradu stojí určite za to. Na záver ma už čaká len zbehnúť tisíc v.m. prudko dole. Vďaka mojej dlho trénovanej palicovej technike to ani tak nebolelo. Ku autu prichádzam po veľmi príjemných ôsmich hodinách.
Celá táto oblasť má čo ponúknuť a už teraz sa teším na ďalšie leto...
Martin Bartoň
turistické info
Fotky Bergel: Albigna, Fiamma a Giro del Lago
Súvisiace články:
Top Články - za 30 dní
- Pred sezónou s Jakubom Šiarnikom (895x)
- Začiatok skialp sezóny 23/24 (811x)
- Andrzej Bargiel - Hic Sunt Leones (741x)
- Koruna Turca (210km, +10981m): nonstop sólo (710x)
- Nepál 2022 - Okolo Annapurny na bicykli (697x)
- Peter Závacký - behom cez tatranské štíty. (689x)
- Malý horolezecký manifest Ta33 (629x)
- Nízkotatranská stíhačka 2023 – návrat do normálu (618x)
- 12 chát tatranských podľa Vetroplacha (598x)
- Sherpa rallye 2023 - Chata pod Rysmi (595x)
Fórum
- Začiatok skialp sezóny 23/24
06.12.2023 - príspevok k diskusii
Boli sme tam 5.12.2023, cesta na Sliezky dom po celej dlzke je radikalne vypluhovana, ladova, miestami male sutriky. Na skialp odporucam len stare kam... - Blatnická dolina
06.12.2023 - príspevok k diskusii
Vetroplach je jedna z mojich najobľúbenejších ciest na Kaške. Náhoda? Hmm... :-) - Ondrašovské skaly a prvý sneh
01.12.2023 - príspevok k diskusii
Ale tie megahlúposti boli ZASE na opačnej strane, ako sme my boli. - Ondrašovské skaly a prvý sneh
01.12.2023 - príspevok k diskusii
...a megalavicku a megahojdacku ste ZASE vynechali! :-D - Novembrové Podpoľanie
28.11.2023 - príspevok k diskusii
bars pjekne to tam je, fakt ze na biku pobludit v lete aj na cely dlhy jansky den. malovanie jesennie Podpolanie, sak potom aj tak odkreslovali na tie... - Kuriozity alebo stratená sloboda
25.11.2023 - príspevok k diskusii
Aha, takze to boli casy neslobody, no teraz, vo vystrnganej slobode, uz taketo veci nie su oficialne mozne a posluhovaci vladcov uz dovidia vsade, i d... - Novembrové Podpoľanie
23.11.2023 - príspevok k diskusii
No jasné, najviac ťa určite štve, že som nespomenul, ako som sa prvých pár minút motal po zvážniciach Revúckej vrchoviny, v jej vševesmírne známom pod...