Čiže po kopcoch okolo miestnej časti Dolného Kubína, učupenej v doline na východ od centra, v oblej krajine Oravskej vrchoviny. Príjemná, asi 17-kilometrová, na výhľady neskutočne bohatá prechádzka, pretože vedie prevažne po lúkach a do panorám sa stále pchá Choč, Kubínska hoľa, Krivánska Fatra, občas v diaľke aj Západné Tatry. Ale oko sa oprie aj o dominanty mesta, starý vlek, vysielače, jednu kaplnku, drevenice v Srňacom, známe skaly Tupú a Ostrú a na konci aj o nový, obrovský dvojkríž nad mestom. Ak je dobré svetlo a stromy bez listov, v doli

Ostatnú prímorskú dovolenku sme trávili znova v našom obľúbenom Chorvátsku. Tentokrát sme sa rozhodli pre vychytenú lokalitu v okolí Omišu, konkrétne osadu Stanici, 4 km južne od mesta. Program mám podobný ako posledné roky: ráno rýchlo skôr vstať, vyraziť, kým rodina ešte spí, do nejakej 10:00 - 11:00 pobajkovať a potom už iba leňošenie na pobreží. Má to však celé jeden háčik, ktorý som doteraz pri svojich prímorských jazdách nezažil a hneď prvé ráno ma celkom prekvapil. Tým háčikom a prekvapením je silný studený vietor, ktorý sa prelieva

Kým prvý „rozhľadňový“ okruh z tejto série bol vhodný na rodinný výlet a druhý pre cykloturistov, tento je určený skôr pre stredných vytrvalcov. Keď som totižto nahodila do plánovača trasu po zvyšných rozhľadniach okolo Bystrickej doliny, vyšlo mi to na výživných 41 km a cca 14 hodín turistického času. Zato však rozhľadní na tejto trase sa urodilo až päť: Surovina, Dedovka, Veľká Rača, Bobovec a Hladký vrch. Dám si ich presne v takomto poradí, oblúkom z Oščadnice do Krásna nad Kysucou. Keďže na túto túru je potrebný dlhší čas, ako p

Noooo hej, napadlo – od päť do dvadsať čísiel, na žiadny základ. Alebo teda na ľadový, vo vyšších polohách. V nižších polohách možno aj posledný raz tejto zimy. Na strmých svahoch nová perina neprilepená a hrozba lavín, v nižších polohách nula snehu, tak ako sa dostať tam, kde by sa dalo aspoň poprechádzať? Nájdu sa isto aj miesta, kde sa dá dobre polyžovať, ale treba vychádzať z reálnych možností. Takže požiadavka znela: nenosiť a neprenášať dlho a najlepšie ani často pásy neodliepať. Preto vlakom do Rybárpoľa a po 20 minútach peš

Pretože preveľmi ľúbime pobehovať po lesoch, nedalo sa nedať o tom vedieť aj na Valentína. Teda dva dni po, keďže pripadol na pracovný piatok a v sobotu sa museli niektorí zamilovaní z toho asi ešte spamätávať. Aj zimu ľúbime (síce viac zasneženú), tak prečo sedieť za pecou, keď sa podľa SHMÚ z Arktídy až k nám akurát dovalila „najchladnejšia vzduchová hmota tejto sezóny“. Zas ale nič tragické, aj keď ráno na štarte v Žarnovici okolo -8 a teplota celý deň nevyliezla nad nulu. Ale na trase samozrejme kopčeky, k nim málo mrakov a vetra. A

No, radšej by som samozrejme niekde pásy dral... Ale táto zima – nezima! Keby ešte len toho snehu nebolo, nepoviem - ale to extrémne sucho! Povymetal som také poľné cesty medzi Martinom a Kláštorom, na ktoré sa za normálnych okolností vliezť nedá. Ale teraz prachu ako v strede leta, vidla zaprášená už na prvej lúke, o nejakom blate ani chýru. V polke februára, strašné! V noci kosa poriadna, no od rána slnko naplno - tak zámer bol začať trošku neskôr a jazdiť čo najviac mimo lesa. Najprv smer juh – slnko už je vyššie, tak nerezalo do očí, ale aj ta

Ak existuje rieka v okolí Bratislavy, ktorú by si mal každý milovník divokej vody aspoň raz splaviť, tak je to určite Salza. Nachádza sa v Hochschwabschských Alpách, iba 250 km od Bratislavy, približne 2.5 hodiny cesty autom. Jej charakter je vhodný pre začiatočníkov aj pokročilých, s náročnosťou vody v rozmedzí WW1 až WW3 pri jej optimálnom stave. Salza je známa svojou smaragdovo zelenou vodou, krásnym horským prostredím, kedy spolu s priaznivým počasím vytvára ideálne podmienky pre nezabudnuteľný zážitok. Splavuje sa hlavne od júna až do polovice septe

Najvyšší kopec Kremnických vrchov má síce 1319 m, ale je to zalesnený chrbát bez výhľadov a všetky cesty na tú „náhornú plošinu“ vedú lesmi, z veľkej časti hospodárskymi. Len hore je rezervácia. Zároveň ako pokračoval snehovo biedny február (skôr taký koniec marca), keď sa v noci vyjasnilo a všetko to zmrzlo, nechcelo sa mi lyžami dakde po ľade hrkotať, obul som trailovky. Vyšiel z toho okruh od vlaku k vlaku, z hororovej (Hostelovej?) stanice v Hornej Štubni. Samé zvážnice, len strmý záver výstupu na Flochovú od severu (po zelenej) po lesnom

Najčastejšími prívlastkami, ktoré Rychlebské hory dostávajú, sú „opustené“, „ľudoprázdne“, „tiché“. Je pravda, že v posledných rokoch sa už aj to pomaličky mení, ale oproti iným vychyteným a nie zas až tak vzdialeným turistickým lokalitám majú stále v návštevnosti čo dobiehať. Minimum ľudí na turistických chodníkoch si preto vykompenzujeme aj socializáciou v jednom z najväčších centier turistického ruchu v Rychlebských horách. Boží hora - Žulová - Skorošice - Hraničky - Červený důl - Rychleby - Račí údolí - Čertovy kazat

V podstate modrá turistická značka z Tlmáč cez Uhliská až na Havránkovu lúku, potom zostup do Žarnovice po červenej. Jednoduché, prehľadné, výborne značené – najmä to je dosť dôležitý fakt, pretože chodník tu na mnohých miestach neexistuje a keby neboli značky na „každom druhom“ strome, bola by to niekde aj taká menšia motanica. Najmä takto na prelome neskutočne suchého januára a februára, absolútne bez snehu, zato s našuchorenou vrstvou lístia, ktorá úspešne maskovala nielen chodník (ak tam niekde vôbec je), ale aj obvyklý lesný bordel v�

Švajčiarsko - Horný Engadin - St.Moritz - Berninapass. Prvý raz po veľkom snežení vyrážame na skialpovú túru. Výnimočne nejdem sám a tak nechám Beata chatára z Fornohutte vyberať. Vyrážame z parkoviska pri dolnej stanici Diavolezza, parkovanie je tu bezplatné rovnako ako pri neďalekom Lagalbe, taktiež nikoho tu nezaujíma, či idete lyžovať alebo šlapať. Vyrážame do Val da Fain a rozhliadame sa po cieľoch. Dolinou prídeme až dozadu ku Alp la Stretta a odtiaľ odbočujeme vľavo smer Piz Cantun. Máme stopu, ktorá nám spríjemňuje stúpanie, tá ale neskôr k

Toto nenápadné pohorie sa nachádza v najzápadnejšej časti Sliezska, na rozhraní Čiech s Poľskom. Tiahne sa diagonálne v smere severozápad - juhovýchod v dĺžke okolo 30 km. Z juhu naň nadväzujú horské celky Králického Sněžníka a Hrubého Jeseníka. Vyznačuje sa zalesnenými hrebeňmi a hlbokými údoliami, výškou na mnohých miestach presahuje 1000 metrov. Keď k lukratívnym výhľadom pripočítame hustý výskyt prírodných, historických a kultúrnych zaujímavostí, vyjde nám z toho turistické lákadlo ako lusk! A tak sme sa do Rychlebských hôr ne

S tým nedostatkom snehu a vysokými teplotami na horách sa nám koncom januára podstatne začínajú zmenšovať možnosti na pohodový skitúring. Čo som vo Fatre jeden deň na pohodu prešiel, ďalší už by bolo treba prenášať, napríklad. Ale zas – dostať sa z toho sivého zákalu v kotline na slnko a čistý vzduch, to bolo treba, pred ďalšími sivými, pracovnými dňami. Voľba padla na západotatranský Baranec. Dôvody? Jednoduchý prístup busom až pod kopec, dostatočne dlhá prechádzka na väčšinu slnečných hodín, tienisté možnosti pokračovať ďalej na

V tejto snehovej biede sa rýchlo míňajú možnosti kam ísť popásovať, o dobrom snehu už nehovorí hádam nikto – možno ešte ostali nejaké ojedinelé severy. Takže som stavil na istotu, nevymýšľal som a odviezol sa do LM. A vo vlaku náhoda – známa spolupáchateľka a ten istý cieľ, a že v LM sa pridá ešte jeden recidivista. Nakoniec nás takých bolo v doline asi milión, asi aj viac ako obvykle a viac ako pri takejto biede býva, lebo aj nejakí lavínoví kurzisti sa tam motali. Lenže zbohom inverzie, nad nulou už bolo aj v ústí, nad chatou v tieni eš

Prvé dni januára boli podľa predpovedí aj posledné, kedy sa dalo pobehať po lesoch „suchou nohou“ – lebo konečne bolo hlásené aspoň nejaké sneženie. Inverzie vrcholili, tak krajina aj bez snehu biela, stromy omrznuté, aspoň nejaká napodobenina zimy. V okolí Trenčianskych Teplíc je kúpeľných a iných lesných chodníkov (a ciest) habadej, tak nebol problém „naprogramovať si“ okruh od vlaku ku vlaku, z Trenčianskej Teplej - asi 33 km/1700 v. m. to vyšlo, takmer bez asfaltu. A snaha bola poťahať to po vyhliadkových miestach, ktoré mapa ukazovala. Jedin�