Zimný výstup na Vtáčnik

          Pohorie Vtáčnika nepatrí práve medzi najvychytenejšie turistické oblasti v rámci Slovenska. Napriek tomu, že je skrz-naskrz prešpikované celou sieťou turistických značiek, nie je výnimkou, že tu za celý deň nestretnete živú dušu. To však neznamená, že nemá milovníkom prírody čo ponúknuť a práve ticho a kľud sú jeho ozajstnou devízou.
Na spoznávanie Vtáčnika si každý turista môže vybrať trasu podľa svojho gusta. Má na výber zo širokej palety farieb, dĺžok, obtiažností a smerov. Takmer z každej okolitej dediny tu majú vyznačenú svoju značku a krížom celým pohorím sa tiahne navyše aj červená Ponitrianska magistrála. My sme pri výbere trasy zohľadnili najmä prístup od Žarnovice a možnosť zokruhovať celý výstup. Voľba bola teda jednoznačná - štart a cieľ v obci Kľak (610 m.n.m.).

Ráno nás prvé kroky vedú k pamätníku pri ceste, ktorý je spomienkou na smutnú históriu obce. (Počas 2. svetovej vojny bola obec Nemcami vypálená a vyše 80 obyvateľov zavraždených ako odplata za pomoc partizánom.) Popri ceste smerujeme k susednej obci Ostrý Grúň a na jej okraji sa napájame na žltú značku. Zanechávame za sebou posledné domy a miernym stúpaním vysneženou asfaltkou sa dostávame na rázcestie Klenovej a Mackovej doliny. Charakter trasy sa nemení, celou Klenovou dolinou sa tiahne vyjazdená zvážnica. Až v závere sa značka odpája od cesty a škriabe sa lesom k hrebeňu. Musím pochváliť miestnych značkárov, lebo pri značení tejto trasy si dali ozaj záležať a zablúdiť tu by bolo umenie. Po asi pol hodine od posledného smerovníka sa naskytnú prvé výhľady do okolia. V rámci geografického okienka si človek môže precvičiť svoje vedomosti a tí šikovnejší identifikujú hrebeň Nízkych Tatier, Veporské vrchy, Poľanu či Sitno. Po dvoch hodinách šlapania lesom je to pohľad pre Bohov. V lese za rúbaňou nachádzame opustenú chalúpku. Žiadny luxus, ale ako útočisko v prípade núdze dokonale poslúži. Navyše sa nachádza len cca 20 min. od hlavného hrebeňa Vtáčnika. Od chalúpky na Rúbaný vrch (1097 m.n.m.) je to už len kúsok pozdĺž výseku a človek sa ani nenazdá a je na hlavnom hrebeni.

Odtiaľto vedie pohodlný chodník priamo po hrebeni pohoria. Prevýšenia už nie sú nejako výrazné a trasa je ako stvorená v zime pre bežkárskych fanatikov a v lete pre bikerov. Chodník lesom sa tu zdá byť dosť zdĺhavý a jednotvárny, výrazne postráda výhľady do okolia a nezachránia to ani skalné galérie a útvary všade na okolí. Reputáciu trasy zachráni až Kláštorská skala (1279 m.n.m.), na ktorú dorazíme po ďalšej hodine šlapania. Nenápadný skalný útvar ponúka po krátkom výleze skoro kruhový výhľad, ktorý určite stojí za to. Miestnou raritou je priezor medzi skalami v tvare kríža.
Na vrchol Vtáčnika (1346 m.n.m.) je to odtiaľto už len pol hodinky chôdze. Charakteristickou črtou vrcholu je množstvo roztrúsených zakrpatených stromov, medzi ktorými sa vyníma obrovský leštený kríž. Ak si zájdete ešte trochu obďaleč na akúsi vysunutú vyhliadku, naskytnú sa vám skvelé výhľady takmer na všetky svetové strany - od Štiavnických vrchov, cez Poľanu, Kremnické vrchy, Nízke a Vysoké Tatry, Fatry, Strážovské vrchy až po Považský Inovec.

Naspäť do Kľaku schádzame po zelenej značke. Nakoľko vedie takmer stále lesom, trasa nám rýchlo ubieha. Zastavujeme jedine pri hrobe partizána, na ktorý nás upozorní tabuľka na strome a pri partizánskej chate Škurátka. Informačná tabuľa v jej blízkosti informuje o projekte, v rámci ktorého bol vyčistený Partizánsky les a studničky v okolí, vykonaný rozbor vody, upravený hrob partizána a osadené informačné tabule. Pri zostupe do dediny nám chôdzu spestruje už jedine ľad pod vrstvou snehu a tak sme aj radi, keď konečne dorazíme k nášmu štvrokolesovému tátošu.
Celá trasa nám do nôh pridala cca 18 km, 930 m prevýšenia a zobrala asi 8 hodín života vrátane občerstvovacích a kochacích prestávok.

Jana Jaraba