Začiatok zimy v Krivánskej Fatre

          Po rekordne teplom vianočnom odmäku všetko zmrzlo na kosť a bolo prisypané trochou páperia – koniec decembra 2010 výletom na pásoch vôbec neprial, zato podmienky na pešie túry boli ideálne. Tak som zblízka poobzeral hrebeň Krivánskej Fatry.
Dolu mrazivá hmla, teplota hlboko pod -10, no fuj! Už nad Kľačanmi ale presvitá modrá, takže žiadna strašná inverzia, cez deň aj do kotliny slnko nakukne. Stúpanie na chatu pod Kľačianskou Magurou je pekne na juh a pekne strmé, navyše bez vetra, veď čo by som chcel pri inverzii? Zhadzujem jednu vrstvu po druhej až po tričko. Na pásoch by sa to dalo s trochou opatrnosti možno od Dlhej lúky, smerom dolu ale isto nie. Pre pešiaka je však chodník ideálny, predupaná diaľnica až do sedla pod Suchým, zmrznutý sneh výborne drží, nepodklzuje. Toto bude platiť na väčšine dnešnej trasy – kráča sa pohodlnejšie ako v lete. Aj ľudí je tu skoro ako v lete.

Na Suchý sa už ide zo sedla horšie, čerstvý sneh nemá podklad, len trávu, tak sa ani schodíky nedajú veľmi vydupávať na tejto „streche“ a je tu dosť odtlačkov turistických zadkov - takých „statických“ aj „dynamických“, niekoľkometrových :-) Poriadne fučí, ale od severozápadu, takže na zvyšku cesty do chrbta, nevadí. Na pásoch sa dá komfortne prejsť od chaty až pod Suchý, aj traverz ďalej do sedla Priehyb sa dá – z hrebeňa odhadujem, že v oboch smeroch.

Preplietanie pomedzi bralá a zaviatu kosovku na Bielych skalách a Stratenci je príjemnejšie ako v lete, varovaním sú len hlboké diery do snehu medzi konáre, ktoré tu zanechal niekto ťažší. Ako chodník preskakuje z južného záveterného svahu na severný, striedavo sa prehrievam a mrznem. Od Priehybu sa na chodníku väčšinou striedajú malé naviate plochy s platňami drsného ľadu, ktorý ale tiež dobre drží a všetko to príjemne vŕzga pod nohami.

Pod Malým Kriváňom dvaja nadšenci (lyže a snowboard) skúšajú malú muldu pri chodníku, ale tie zvuky spod hrán patria skôr k hokeju... Na pásy je tu na chodníku všade primálo snehu, v muldách zas priveľa ľadu. S úžasom o to väčším preto sledujem pomerne čerstvé stopy od pásov pod Veľkým Kriváňom, ich autor sa musel k smrti „ukľučkovať“ pomedzi šutre. Že toto niekoho baví... Z vrcholu do Snilovského sedla schádza zopár ľudí, sklamane nesú krikľavo farebné klzáky, skúšajú to aspoň na kúsku, ale na takomto zmrznutom podklade sa ani nešmýka! No mne to vôôôôbec nevadí, len by mohlo trochu menej duť, aby som bol po troch fotkách ešte schopný stlačiť spúšť. No nestlačím! Takže rýchlo preč do závetria, smer Snilovské sedlo. Tam je tradične husto, ľudia sa hemžia všetkými smermi, najviac ich je v traverze k chate pod Chlebom. To je teraz asi jediná (pre sklznice) bezpečná cesta v oboch smeroch. Cestou na chatu vidím, že aj východná krivánska mulda je husto počmáraná lyžami – je tam v závetrí predsa aspoň trochu prašanu.

Klesajúce slnko pridáva odtiene červenej - je to síce pekné, ale treba frčať dolu Generálom. Ten je už v pohode lyžovateľný aj šliapateľný, ani bez lyží sa neprepadávam do čučoriedia. Len široká stopa a nahusto porozhadzované nepríjemné ľadové hrče ukazujú, že sa tadeto nedávno prehnal ratrak. Slnko zapadá, stmieva sa a dolu v lese to iskrí ako na Silvestra – niekoľko šialencov si dokazuje, že aj po kameňoch sa dá na lyžiach, hmmm. Na odbočke na skratku si našťastie dajú povedať a na Zajacovú idú po ceste. Ale aj tam sa za nimi trochu iskrí :-)

Tak a to je asi všetko. Je po peknom dni, už len obliecť všetky rezervné vrstvy a ponoriť sa do tej hnusnej mrazivej hmly tam dolu, brrrr. Od autobusu k autobusu necelých 8 hodín, ozaj ako v lete.

Rišo Pouš