XXXII. Sherpa rallye 2016 (Pforzheimer Hütte)

Leto opäť ubehlo rýchlym tempom. Pol metra prachu zakrylo tatranské chodníky a vyľudnilo zástupy ceprov. S príchodom zimy je spojené uzatváranie letnej sezóny tradičným výkonom a legendárnou zábavou.

Po desiatich rokoch sa odšikovali „zásobovači“ a ich baby na preteky horských nosičov za hranice tatramatky. Miesto určenia, Tirolské Alpy, nebolo náhodné. Duško Hudák tu pred rokom v lavíne nešťastne zahynul. Tak sme ho išli pozrieť, reku že čo nové...

Dva dni vopred vyrazil autobus a desiatka áut plná krošní do rakúskeho St. Sigmundu. V sobotu ráno každého čakala trasa s cieľom na Pforzheimer Huette (cca 2300m). Zároveň to bolo miesto štartu pre následnú Sherpa Show. Deň vopred si ju naľahko každý vyskúšal a omakal štandy.

Absencia vzdialenosti od rodnej hrude neznamenala nižšiu konkurenciu. Driči a ladiči formy chceli predviesť svoj natrénovaný objem z leta. Na netechnickom chodníku s množstvom naklonených rovín išlo predovšetkým o silu a rýchlosť. Znovu ožil víťazný trend „bez štandu“. Rasťo Goriščák zo Zamky bežal bez prestávky so 60kg viac ako hodinu a pol (1:31h). Konečne sa mu podarilo vyhrať Sherpu a zaradil sa do radu víťazov z drsnej horskoslužobníckej nátury. Na vyrovnanie rekordu piatich víťazstiev Maťa Maličkého a Mikyho Knižku si musí ešte rok počkať Matúš Vnenčák z Terýnky. Tento rok mu to ušlo tesne a skončil druhý (1:32h). Tretí v cieli, trochu „kontroverzne“, bol Čech Zdenek Pácha nosiaci za Rysy (1:41h). Top 5 doplnili staronoví borci Lukáš Švolík a Braňo Karafa. Turistická značka písala pre 7km s 800m prevýšením dve a pol hodiny. Celkovo 39 hrubokrkých si pomeralo sily s časo(priestoro)m.

V rámci Lady Rallye baby niesli v batohu 20kg. Spolu s chlapmi ich vybehla „presná“ polovica. Lenka Hiklová s úsmevom na tvári pozichrovala výhru v x-tom rade (1:16h). Aj tretí flek ide na Kamienku zásluhou Mirky Paliderovej. Medzi ne sa šupla ešte Laura Vnenčáková, súťažiaca za Terýnku (1:19h).

Po niekoľkoročnej prestávke sa vyhlásili aj výsledky Sherpa Cupu. Pohár pozostával z troch pretekov počas roka. Začínalo sa Nosičskou stovkou na Zamku, následnou Sherpou na Zbojku a teraz finále v Rakúsku. Viac menej mená na bedni ostali rovnaké, v miernej zámene.

V priebehu dňa všetci štastlivo dokulhali do cieľa. Luxus krásnej chaty sme využili na plynulé rozbehnutie dlhotrvajúcej zábavy. Ešte predtým sme však išli pozrieť miesto, kde Duško odišiel na nikdy nekončiacu skialpovú túru.

V nedeľu ráno nasledoval rýchly zostup späť na parkovisko. Niektorí vraj celý výjazd zvládli bez spánku, takže výkon o to viac hodnotný. Jedno je isté, hrdá tradícia sa predlžuje a tak to má byť. Budúci rok by Sherpa mala byť v poľských Tatrách. Takže s nosením ešte rok potiahneme...

Matúš Vnenčák

foto Maťo Maličký a Vlado Šuster