Vojna o hovno alebo tajomstvá peruánskeho pobrežia

 

Na svedomí to má studený antarktický Humboldtov prúd, ktorý k pobrežiu Peru a Chile tlačí studený a suchý vzduch. Ten sa nad pevninou postupne ohrieva, no k zrážkam stále nemá dosť vlahy. A zastavujú ho až vrcholky Ánd ďaleko od mora. Púšť je teda prvá tvár, akú nám táto krajina ukazuje.

 

Novodobé vojny vedie ľudstvo kvôli rope, diamantom, strateným územiam a niekedy aj kvôli ideológii. No v tomto vyprahnutom juhoamerickom púštnom kraji sa v druhej polovici 19. storočia odohrala jedna veľmi zvláštna vojna. Ostrovy pri peruánskom pobreží slúžia ako hniezdiská morských vtákov. Ale obrovských kolónií morských vtákov! Na neprístupných bralách sa nemusia báť predátorov, potravy je všade dosť a tak dennodenne tisíce a tisíce vtákov vrstvia pod seba svoje exkrementy. Tie sú po niekoľkoročnom vtáčom úsilí človekom ručne zoškrabávané a ďalej využívané ako veľmi účinné hnojivo v poľnohospodárstve. Odborne sa tomu hovorí guano a až do vynájdenia umelého liadku bolo bezkonkurenčne najvýhodnejšie. 

 

Bol to dokonca artikel taký výhodný, že kvôli nemu Chile s anglickou podporou vyhlásilo vojnu Peru a Bolívii. Bolívia v tejto vojne prišla o prístup k moru a Peru stratilo časť svojho pobrežia v prospech Chile.

Do histórie vošla táto vojna pod názvom Pacifická, ale všetkým je jasné, že to bola vojna o ...