Val Roseg: Piz Aguagliouls 3174m.

 Švajčiarsko - Graubunden - Engadin - St.Moritz - Pontresina - Val Roseg

Piz Aguagliouls (3174m.) taký bezvýznamný kopec... ale môže byť kopec bezvýznamný? Podľa mňa určite nie. Pozerám sa na neho priamo z kanclu :) Open air slnečná terasa hotela Roseggletscher (2000m.)

Bolo to minulé leto, keď som si pri plánovaní výletov na voľné dni povedal, že najskôr pekne pobehám najbližšie okolie a tak vznikol projekt: Koruna Val Rosegu. Zostavil som si ju sám, je to môj výmysel a zakomponoval som do neho 23 najdôležitejších vrcholov obklopujúcich túto úžasnú dolinu.

Na výstup som sa vybral nie zrovna najkrajší deň. Ráno pršalo predpoveď však slubovala až do večera pomerne pekne. Trasu som mal už poriadne napozeranú a naplánovanú. Na vrchol nevedie žiadny ani neznačkovaný chodníček. Fantázii sa medze nekladú a ja som si vybral na pohľad najkrajšiu aj najlogickejšiu trasu.

Najprv po značke dolinou ku moréne. Tu som musel preskackať po kameňoch cez potok. Spadnúť by sa neoplatilo. Ďalej po spomínanej moréne. Najpohodlnejšie sa ide priamo po vrchu, je potrebné dávať však pozor a neskotúľať sa s nejakým voľným kameňom dole po tej nezarastenej strane ktorú zanechal nedávno sa roztopiaci ľadovec.

V závere odbočujem vpravo. Najprv strmým trávnato-kamenným svahom hore na lúky pod samotným vrcholom. Prekvapím tu čriedu kamzíkov s mláďatami. Keďže v doline sa na kamzíkov poľuje a každú jeseň ich strieľajú, len čo ma zbadali dali sa na útek. Žiadne foto zblízka na aké sme zvyknutý z Tatier.

Záver výstupu prebieha z diaľky výrazným hrebeňom. Z blízka je realita celkom prijateľná. Je to choďák. Kamene sa sem-tam hýbu a to je všetko. Hore mám šťastie. Dva vrcholy ma obdaria netradičnými výhľadmi do takmer celej doliny a jej výbežkov...

Najviac však priťahujú výhľady na tie kopčeky najvyššie...

Martin Bartoň