V.Tatry - Prostredný hrot 2440m.

          Je začiatok Júla a mňa po parádnej včerajšej túre čaká oddychový deň v Poprade. Plánujem ho využiť na bežné vybavovačky... aby som zajtra zase mohol ísť hore. O desiatej ráno pozriem von oknom: "Sakra! Ešte je stále jasno!!" Predpoveď hlásila horšie počasie. O Chvíľu pozriem von oknom ešte raz...

Za krátky čas už sedím v aute, ale nesmerujem ho do mesta, vyrážam smerom na Smokovec. O jedenástej už buchnem dverami na aute a rýchlym krokom si to namierim smer: Hrebienok.

Po krátkom zahriatí motora sa rýchly krok mení na klus. Prebehnem okolo Zamky a kluskajúc po veľkých šutroch cez limbový háj v Malej Studenej uvažujem: "Čo s načatým dňom!?? Už dlhšie mi behala hlavou myšlienka na Prostredný hrot. Tento dominantný kopec som pozoroval každý deň už ako malý chlapec z okna mojej izby v Starej Lesnej. Ešte som na ňom nikdy nebol. Už by sa pomaly aj patrilo...

"Je to môj tajný tip!" Prezradil mi červený brat Zlatý Vlas o svojom obľúbenom kopci. "Pri výstupe Stillovým žľabom z Malej Studenej nebudeš mať problém!" povedal mi ešte. Kľúčové miesto by malo byť v stienke pri vodopáde. "Tam sa drž vľavo!" toto som si ešte pamätal z rozhovoru spred pár dní.

Pri lúke pod Chmúrnou vežou schádzam zo značkovaného chodníka a prestávam bežať. Ďalej nasleduje už len brodenie sa vysokou trávou, kosovkou a priestup suťoviskom s pohyblivými kameňmi. S pomocou paličiek sa mi ide pomerne dobre a zakrátko som pod vodopádom. Cvíľu zameriavam pohľad na skalné stienky, vyhodnocujem situáciu a potom si spomínam na radu: Vľavo! Nechávam paličky opreté o skalu a používajúc všetky štyri začínam liezť. Dobré chyty aj stupy, traverzujem doprava ponad vodopád a už som nad ním. Kľúčové miesto mám pod sebou.

Ďalej pokračujem po platniach a strmých trávach. Nachádzam mužíkov, pomáhajú mi v orientácii. Naďalej šliapem čo to dá. Idem rýchlo. Aspoň uvidím ako sa to dá rýchlo spraviť... Podľa mojej teórie by sa malo dať na každý z hlavných tatranských vrcholov vystúpiť z osady alebo od cesty Slobody až na vrchol do dvoch hodín...

Vychádzam do Sedla pod Prostredným. Chmúrnu vežu mám po ľavej ruke. Prechádzam na stranu Veľkej Studenej a pokračujem suťou a trávami hore. Tu sa až na druhý raz triafam správne. Treba tu cez skalnú hranu pretraverzovať do žľabu vľavo. Potom už ide smer výstupu prevažne hore. Používam všetky štyri končatiny. Rýpem rýchlo čo to dá... a za chvíľu som hore...

Prvý raz!!! Vydýchavam sa na vrchole. Ale mi to trvalo! prebiehajú mi myšlienky hlavou. Nemyslím tých 1h43minút zo Smokovca na vrchol... Myslím tie dlhé roky, strávené na kadejakých iných chodníčkoch, strávené motajúc sa s vynáškami po chodníkoch v oboch Studených dolinách... myslím tie dlhé roky strávené všelikde inde... Ale mi to trvalo kým som konečne vystúpil na kopec, ktorý som mal celú mladosť každý deň na očiach.

Na vrchole si vychutnávam výhľady. Nádhera. Javoráky, Ostrý, Široká, Malý a Veľký Ľadový, Baranie rohy, Pyšné, včerajší Lomničák. Na každý s týchto vrcholov sa mi vybavujú spomienky. Nádhera! Toto je prirodzené životné prostredie! Tejto zahrádke sa ešte povenujem! Tak ako som si včera vychutnal túru v príjemnej spoločnosti, tak isto som si vychutnal túru aj dnes... Oba spôsoby majú svoje čaro...

Onedlho si vychutnávam zaslúženú polievku na Zamke a podvečer už vybavujem naplánované veci v meste... Treba využiť efektívne čas, nasledujúce dni ma čakajú ďalšie pekné túry...

M.Bartoň

foto: archív autora