Traverz Vertainspitze 3545m.

          Ten výrazný západný hrebeň tiahnuci sa od Dusseldorferhutte v Zaytali ma lákal už od prvého momentu, keď som pod ním stál. To bolo pred piatimi rokmi...

"Ale to musíš liezť na istotu štvorku!" povedal mi pred časom horský vodca Kurt, keď som mu porozprával o jednom z mojich plánov. Trvalo to teda chvíľu, kým som sa postavil pod nástup, pripravený na Westgrat. Dôvodom však nebola obtiažnosť, ale dôvod, že do Suldenu nechodím kôli horám... :-) Najťažší úsek celého hrebeňa je hneď na nástupe zaistený tenkým oceľovým lankom, prevlečeným cez skobky. Nie je to žiadna originálna ferrata, rukavice podstatne zlepšia kontakt ruky z lanom.

Po prelezení asi 20-metrového strmého úseku sa terén zmierni a postupuje sa suťovým poľom. Trasa je značená žltou farbou, ktorá je na niektorých miestach už dosť vyblednutá. Odporúčam preto mať hlavu hore. Prípadné odbočenie zo značenej trasy by sa nemuselo skončiť dobre. Hlavne v hornej časti, kde treba traverzovať vežičky sprava popod hrebeň, je značenie na nezaplatenie.

Prvé kľúčové miesto je však ešte predtým, na najstrmšej časti hrebeňa je skalná stienka. Podľa mňa obtiažnosť asi 3+. Sú tu osadené nity. Prípadná dvojka s lanom by tu nemala mať žiadny problém. Sám a v teniskách som tiež problém nemal, ale trebalo ísť na istotu. Expozícia nie je až taká zlá. Pod stienkou je polica, čiže záchytné parkovisko je poruke :))

Druhé kľúčové miesto je na hrebienku so spomínanými vežičkami, tu treba zliezať dole. Nepríjemné na prvý pohľad, ale stupy a chyty boli tam, kde byť mali. Povyše je smyčka na zlaňák pre jedincov vybavených krátkym lanom. Na tento prípad stačí určite 20m. Dlhšie by som si sem nebral.

Po prekonaní nepríjemného zliezania, našťastie tiež opatreného záchytným balkónom, ešte síce nasleduje delikátny hrebienok, ale stupy a chyty sú tam, kde majú byť. A keď aj hlava je tiež... tak by nemal byť problém. Záverečný hrebienok z jednej strany olizuje snehové pole zmenšujúceho sa ľadovca severnej steny. Musel som ísť dokonca aj dva metre po snehu. Skaly sú tu na sebe naukladané tak, akoby sa mali každú chvíľu zosypať - takže pozor!

Práve kvôli rozlámanej skale už suldenskí vodcovia vypustili túto krásnu túru zo svojho repertoáru. Podľa mňa to však nie je až také zlé.

Doliezam na hrebeň. Vertainspitze má dva vrcholy. Pod tým západným je tabuľka. Mladý domáci chalan sa tu zabil asi pred dvoma rokmi. Hrebeň smerom na Angelusscharte je už naozaj ako mínové pole. Ten radšej zo svojich plánov vypustím.

Zostup z vrcholu je už po známej normálke. Bol som tu pred dvomi týždňami a tak si vychutnávam optimálnu trasu v zostupovom bludisku. Pamätám si ešte všetky chybičky. Značenie tu nie je žiadne.

Zostupujem do Rozimtalu. Krásny traverz je za mnou...

(v galérii boli použité aj archívne fotky)

M.Bartoň