Skialpová divočina v závere Val Fex

Švajčiarsko - Talianska hranica. Horný Engadin. Prvý marec zimy 2021.

S jedlom rastie chuť sa hovorí - a ja po minulom úspešnom výpade za hranice Val Roseg sa dnes pokúsim opäť pošliapať niečo nové. Už klasicky sa dostanem od hotela z doliny po bežeckej stope a následne výšľapom hore, až ku miestu nazývanému "pri kamennom mužovi". Nachádza sa na hrebeni poniže vrcholu Caputschin a prehupnem sa tade do vedľajšej Val Fex.

Po nedávnom prieskume mám prístupovú trasu už vymakanú, a tak nešpekulujem, ale lyžujem priamo dole do žľabu, ktorým som sa minule vrátil späť. Odtiaľ nasleduje prechod sústavou terás nad strmými zrázmi do Val Fex.

Traverzujem už známou trasou. Slnkom nasvietené úbočia sú bezpečné. Perióda bez väčšieho sneženia trvá a sneh sadol a spevnil sa. Po traverze sa odkláňam doprava od minulej trasy vedúcej smer Fuorcla Fex - Scerscen a nasleduje bludisko miernych terás a strmých zrázov.

Môj dnešný cieľ Piz alebo aj Sass Fora, ležiaci na hranici medzi Švajčiarskom a Talianskom, sa vypína do výšky nad záverečným amfiteátrom Val Fex. Traverzovanie mi ale trvá dlhšie, ako by som čakal, a tak sa pod samotný kopec dostávam pomerne neskoro. Ak by výstup bol ľahký a bezpečný, stále by to išlo, ale opak je pravdou. Nasadzujem mačky, lyže idú na batoh a ja stúpajúc tvrdým svahom, ktorý vietor rozbrázdil ako rozbúrené more, prepočítavam...

Po chvíli, pozorujúc čo by ma čakalo v smere na vrchol, sa rozhodujem pre ústup. Traverzujem stále na mačkách, lyže by na tých vlnkách boli stále viac vo vzduchu ako zaryté v glazúre. Po traverze obúvam a po krátkom zjazde nalepujem pásy.

Pri ceste späť si ešte odskočím na bezmenný kopček na hranici. Nachádza sa hneď vedľa sedla Tremoggia, do ktorého vedie z talianskej strany v lete značka. Na vrchole na moje počudovanie asi je nejaká tá premávka, pretože výzdoba tu je ;) 

Teším sa aspoň z čiastočného úspechu, kochám sa z nových výhľadov a pri ceste späť sa snažím nájsť optimálnu trasu v traverze. Pri návrate využívam dobré snehové podmienky, stúpam hore veľa na pásoch, dosť používam aj haršajzne, ale napriek tomu sa opäť pri skalnom mužovi ocitnem až podvečer.

Úžasné výhľady na všetky strany ma ešte na chvíľu zdržia, kým zlepím pásy, a už v tieni sa spúšťam do Val Rosegu. Bežecká stopa natiahnutá konečne v celej dĺžke mi uľahčí návrat a ja korčuľujem späť do základného tábora vo výške 2000 metrov nad morom. Ďalší úspešný deň mojej najlepšej sezóny v živote je za mnou. Večera už čaká...

Martin Bartoň