Skialp Val Roseg: okruh cez sedlá Sella, Scerscen/Fex a Gluschaint

Pred pomaly sa blížiacou zimou 23/24 vyťahujem z archívu ešte jednu spomienku na pamätnú kovidovú sezónu 20/21. Ráno 26. marca 2021 som už vedel, že môj čas sa naplnil a o pár dní sa vraciam späť domov na Slovensko. Ráno vyrážam od hotela po bežeckej stope do záveru doliny. Viem, že dnes to žiadny extrém nebude skôr plánujem nejakú pokojnú rozlúčku s dolinou. Mám za sebou rekordnú sezónu môjho života počas ktorej sa mi podarilo povymetať pavučinky v doline a spraviť moje dva najlepšie výlety vôbec a tak si v peknom počasí pokojne šúcham smer Lej Vadret.

Na dnes som naplánoval taký turistický okruh, žiadne extrémy, najprv sa musím vyštverať hore od zamrznutého jazera do sedla Sella (nemýliť s Dolomitmi) Túto zimu som tu bol viackrát. Počasie je ráno výborné a ja rozmaznaný podmienkami sa prehupnem cez Sellu a menšie sedielko a už sa púšťam do Talianska. Tu na starom ľadovci Scerscen Superiore na odvrátenej strany doliny Roseg sa zastavujem na hrane ľadovca. Plánujem sa pustiť dole na nižšie položený ľadovček Scerscen Inferiore. Nikdy som však tadiaľto dole ešte nelyžoval.

Zhora sa snažím zamerať smer zjazdu v neprehľadnom teréne ale nemám dobrý výhľad. Trošku si pomôžem výstupom na morénový pahorok a odtiaľ sa rozhliadnem. Vidím, že to pôjde! Púšťam sa do zjazdu. Je to slnečná strana a sneh už je miestami mäkký. Púšťam splazíky ale podarí sa mi preklučkovať labyrintom až dole. Nalepujem pásy a začínam šlapať smer sedlo Fex-Scerscen. Je to kus cesty ale tak zase jednoduchý terén.

Obzerám si výhľady, tu som ešte nikdy nebol. Pekné počasie sa však začína meniť a rýchlo pribúdajú mraky. Spravím už len pár fotiek a pridávam do kroku. V podstate idem naplno. Prešliapavam stopu. Nikoho som dnes ešte nestretol.

Ako sa tak blížim ku sedlu rozmýšlam nad možnosťami. Pôvodný plán skúsiť pridať vrchol Sass Entova som opustil s prvými mrakmi. Viditeľnosť sa zhoršuje, ja šlapem akože kúsok mimo mojej komfortnej zóny a ešte aj v inom štáte a rozmýšlam čo ďalej...

Viditeľnosť rozhodne. Návrat cez sedlo Gluschaint je síce náročnejší ako pokúsiť sa vrátiť známou variantou cez Val Fex ale mal by som tam mať vždy dobrý kontrast a kým budem vidieť kde som trhlinám sa vyhnem. Pod žľabom vidím, že pomedzi mraky presvitá modrá... je rozhodnuté, idem hore.

Ponáhľam sa, idem stále ako na pretekoch. V strmom žlabe je dobrá viditeľnosť mám stále kontrast bielej so skalami. Mačky, čakan, palička s hrotom, v najstrmšom mieste je ľadovo a tak asi 50° Lyžovať dole je kôli ryhám vytvoreným splazom nemožné. Hore si vydýchnem, viditeľnosť dobrá. Už som tu raz túto zimu šiel v nie úplne dobrej podmienke.

Idem po hrane masívu s rešpektom na obe strany, na jednej je zráz s 500 výškovými metrami na druhej nebezpečné trhliny ľadovca. Prichádzam ku Muongii, dnes nejdem hore, minule stačilo. Lyžujem opatrne po okraji skalnej steny dole. Mám dobrú viditeľnosť a na ľadovci sú dobré snehové podmienky. Využívam to ku zjazdu po ľadovci namiesto klasike veúcej bezpečne mimo neho. Parádny zjazd na záver sezóny. Prichádzam na chatu. Zdravím chatárov. Je plno a napriek karanténam a obmedzeniam stretávam na chate aj množstvo ľudí z iných krajín ako je švajc...

Ruedi sa zase len smeje keď mu vravím odkiaľ idem a opakuje tie svoj enarážky na karanténu pri príchode z inej krajiny :)

Podvečer sa po dlhšej pauze na chate vraciam za dobrej viditeľnosti dole do hotela. Oblačnosť ostala za bariérou vrcholov tvoriacich hranicu medzi Talianskom a Švajčiarskom.

 Martin Bartoň