Sicílska sopka Etna - Monti Sartorius 1770m.

Prírodná rezervácia Etna na Sicílii to neznamená len kráter chrliaci lávu a pustatinu v okolí. Samotná Etna je hora s vyše 40 kilometrovou základňou na šírku. V jej podhorí sa rozprestierajú mohutné borovicové lesy a bujná a hustá vegetácia rastie až do výšky cca 2000 metrov nad morom. Zerodovaná láva a sopečný prach a popol totiž obsahujú množstvo živín a tak sa tu rastúcim stromom a rastlinám výborne darí. V okolí Etny sa nachádza aj množstvo ovocných sadov a darí sa aj poľnohospodárstvu.

Naše prvé kroky pri spoznávaní Etny viedli do oblasti Piano Provenzana a na južné úbočia v okolí chaty Citelli a kráterov Monti Sartorius. Skôr než sme sa dostali k nejakej poriadnej akcii, rozhodli sme sa len tak poprechádzať, porozprávať s ľuďmi, kúpiť mapu a získať čo najviac informácií.

Stará žena v kempingu pri mori v Letojanni nám rozprávala ako kedysi chodievali piknikovať do lesa neďaleko od tečúcej lávy. Rozprávala nám o domácich majstroch, ktorí vedeli žeravú lávu naberať priamo z koryta a modelovali z nej suveníry. Niektorí odvážlivci dokonca vyskakovali na pohybujúcu sa lávu a nechávali sa zviezť, zoskočili až keď sa im začali roztápať podrážky na topánkach...

Viaceré z týchto vecí už dnes nie sú možné, v prípade erupcií polícia uzavrie vždy cesty vedúce ku sopke... Ako to bude s naším plánovaným výstupom na vrchol? Po tom, čo vodca na Stromboli povedal, že výstup je zakázaný, nepýtali sme sa. Len sme pozorne načúvali...

Serpentíny hustým borovicovým lesom nás vedú hore. Také obrovské borovice sme ešte nevideli. Prechádzame okolo chaty Bruneck a čoskoro sa vynárame z lesa. Ten tu totiž pretína široký pás stuhnutej lávy z roku 2002. Ako keby tu prefrčala lavína... Cez lávu vedie nová asfaltka.

Na križovatke odbočíme vpravo a zakrátko sme na mieste zvanom Piano Provenzana. Lyžiarske stredisko bolo v roku 2002 zničené lávou. Dnes funguje opäť aj keď nie v pôvodnej podobe. Neexistujú tu žiadne snehové delá, vysvetľujú nám ochotne domáci predávači suvenírov. V prípade zrážok tu padajú obrovské vlhké vločky. Snehu tu napadne veľa ale aj v zime tu je veľa slnečných dní. Lyžovanie je tu pre ľudí skôr atrakcia ako šport.

Pokračujeme asfaltkou smerom ku chate Citelli. Kúsok pred ňou parkujeme pri ceste. Je tu viacero áut a náš knižný sprievodca nás smeruje na krátku túru okolo kráterov Monti Sartorius. Prvý raz sa prechádzame pomedzi typickú a pre nás zvláštnu vegetáciu podhoria Etny. Ako podklad je sopečná škvára, žiadny hustý porast, ísť sa dá všade. Rovnako sa dá aj rýchlo stratiť správny smer :)

Na náučnom chodníčku sa učíme tak akurát orientácii medzi popadanými značkami. Vychutnáme si ľahkú prechádzku ktorá v závere vedie po okrajoch starých kráterov a po asi dvoch hodinách sa vraciame k autu.

Ďalšia zastávka je na chate Citelli. Tu nám chatár ochotne vysvetľuje rôzne zaujímavosti z okolia. Zisťujeme, že tu je všade v okolí množstvo sopečných jaskýň vytvorených tečúcou lávou. Prehliadkou jednej z nich tak ukončujeme náš prvý prieskumný deň v prírodnom parku Etny. Je nám jasné, že by tu bolo čo robiť zopár dní...

Etna webcamera + info

 Martin Bartoň