Prírodný raj nad talianskou Chiavennou

Sev. Taliansko - Val Chiavenna - Val Bregaglia - Piuro - Borgonuovo

Ráno sa zobúdzam v Talianskej Val Chiavenne. nadmorská výška okolo 500 metrov. Teplotný rozdiel oproti Val Roseg + 15 stupňov. Túru vyberá domáci pán Mauro. Ťažko nájsť v tejto doline väčšieho znalca hôr ako je on. Spoznali sme sa náhodne na skialpovej túre. Teda ak náhody existujú...

Vyrážame z parkoviska kúsok pred hranicou so Švajčiarskom. Prechádzame v hustom takmer pralese popri pivniciach vybudovaných pod obrovskými balvanmi. Stúpame po kamenných schodoch. Rýchlo naberáme výšku. Mauro so svojou ženou Paolou sú v horách všetok voľný čas. Stúpajú po schodoch tempom ktoré mi úplne stačí :). 

Vychádzame z hustého lesa na pastviny. Začínajú výhľady. Dnes bude na čo pozerať. Výhľady na Bergelské hory ktoré sú považované za jednu z najlepších žulových oblastí v Európe. Dozvedám sa, že kedysi tieto pasienky boli všetky obhospodarované. Domčeky všetky obývané. Prístup bol jedine peši. Ľudia museli mať kondičku. Stúpajúc po kameňmi vydláždených chodníkoch si povzdychneme aj že kedysi nepozerali po večeroch asi telku... Mali tu iný program :)

Mauro nás vedie chodníčkami smer passo Turbine. Kedysi sa tadiaľto pašoval tovar cez neďalekú švajčiarsku hranicu. Takmer ako u nás v Tatrách, zasmejem sa. Passo del Turbine nemá náhodou také meno. Je tu riadny prievan. A výhľady... Tie sú o to lepšie, že sú pre mňa nové. Bergelské údolie a jeho záver je plné hustých lesov, zdravých lesov. Povzdychne si znalec aj slovenských výhľadov.

Po druhej sv. vojne odišlo veľa ludí žit a pracovať do miest. Veľa pastvín zarástlo lesom...

Z Passo del Turbine zostupujeme ku jazeru. Sú tu kamenné domčeky. V lete sú obývané. Rodina Maurovej ženy tu má hospodárstvo. Chovajú kravy. Je sobota, deň návštev. Je tu plno :) Deti majú parádne prázdniny bez telky.

Mauro mi ukazuje okolité kopčeky. Na skialpoch to tu má prechodené...

Podvečer zostupujeme dole dolinou pod jazerom. Val dell Acqua Fraggia. Prekonávame prevýšenie takmer 2000 výškových metrov. Zastavujeme sa v malej starej dedinke. Kedysi tu žili pastieri, dnes tu je taký malý raj na zemi. Savogno. Maurova mama tu chodí žiť na leto. Čiperná babka nás víta a pomáha nám doplniť tekutinový deficit. Na stole vidím knižku s názvom: Ako sa dožiť sto rokov :))

Savogno je pravdepodobne jedinečná osada široko-ďaleko. Vysvetľuje Mauro. Obyvatelia, ktorí ju kedysi postavili tu totiž nemali hospodárske zvieratá v spoločných domoch tak ako všade inde. Tie zimovali vo vzdialených maštaliach. Je to zvláštne, pretože sedliacke domy mali kedysi ako súčasť aj maštal. Zvieratá bývali na prvom podlaží a svojím teplom pomáhali aj vykurovať dom...

Zostupujeme zo Savogna dole. Cesta pre muly. Vydláždená kameňmi. Odbočujeme smer vodopády. Tie sú známe a obľúbené výletné miesto. Mauro ukazuje kde s partiou odistili a vyčistili cvičné lezecké skalky.

Pôvodne sme rozmýšlali, že strávime deň na skalkách... ale bol by to hriech nevidieť toto všetko.

Tých pohľadov a zaujímavostí oveľa viac než je schopný človek vstrebať za jeden deň...

Martin Bartoň