Prašan, kôra aj lepidlo medzi Šiprúňom a Smrekovicou.

01.03.2025
prasan-kora-aj-lepidlo-medzi-liprunom-a-smrekovicou-

Noooo hej, napadlo – od päť do dvadsať čísiel, na žiadny základ. Alebo teda na ľadový, vo vyšších polohách. V nižších polohách možno aj posledný raz tejto zimy. Na strmých svahoch nová perina neprilepená a hrozba lavín, v nižších polohách nula snehu, tak ako sa dostať tam, kde by sa dalo aspoň poprechádzať? Nájdu sa isto aj miesta, kde sa dá dobre polyžovať, ale treba vychádzať z reálnych možností. Takže požiadavka znela: nenosiť a neprenášať dlho a najlepšie ani často pásy neodliepať. Preto vlakom do Rybárpoľa a po 20 minútach pešovania lyže na sneh - na umelý, zjazdovkový, široko – ďaleko jediný, ako inak. O siedmej ráno, nech potom nezavadziam. A samozrejme som nebol jediný ani prvý. Niektorí ranostaji už tam po výšľape balili kšeft. Vzal som kameňáky a aj pásy som nahodil tie najstaršie, lebo som tušil, že na ľadovom menčestri budú stačiť a vyššie v lesoch im poukrývané zákernosti nebudú až tak vadiť. Dole sviežich vari mínus päť, cez deň vraj o 10 viac, hore malo byť cez deň mierne pod nulou.

V_Hrabove_pri_lanovke_tragický_pohľad.

Pista prázdna, hore z jej konca pohľad do „pretekárskeho“ výseku ukázal tiež prázdno. Snehu tam vyzerá, že medzi lieskami by aj bolo na výstup, ale kto by sa tam drel v nejakej ľadovej stope, že?

Okrajom hornej zjazdovky som pohrdol, povedľa sa po neprepadavej kruste dalo komfortne stúpať vo vlastnej stope. Tie cudzie boli do ľadova vyleštené. Nad hlavou slnečno, ale našťastie nie moc teplo, vietor od sz priháňal už prvé zdrapy avizovanej zväčšenej oblačnosti. Pár pohľadov dozadu – Liptov ešte spal pod sivou perinou:

Ešte_jedno_ohliadnutie_na_zadekovaný_Liptov.

Traverz cez Mederlyčku pod Vtáčnik použiteľný komfortnejšie ako v polovici januára, keď som tam bol naposledy – aj v hustom lese viac snehu, opatrne sa dá oboma smermi, aj keď pirane cvakajú zubami. Len na ceste v riedkom lese, otočenej na juh, už bolo pár fľakov, kde to nepotrvá dlho a bude tam treba vyzúvať. Tú čerstvú, riedku vatu slnko lízalo rýchlo, fotka je už z cesty nazad:

Lebo som to za Mederlyčkou skusmo otočil doprava hore, smerom na modrú značku okolo Nemeckého vrchu. Strmší výstup po napojenie na značku ako tak, aj keď snehu ledva. Potom v smere na Vtáčnik nič moc, opačný smer je lepší, lebo viac do kopca a dosť koreňov trčí.

Na lúkach na cyklotrase medzi Vtáčnikom a Šiprúnskymi sedlami to vyzeralo rozprávkovo, ale hroty palíc klopali o zem a kôpky prisnežených trávových trsov žalovali o nízkej hladine snehu. Niekde naviatych aj 20 cm, no na viacerých miestach pod hustejšími korunami ledva cenťáčik a smejúce sa pirane.

Pohľad doprava dole, do jamy pod Šiprúnskymi sedlami, som hodil len taký krátky. Vyzeralo to tam až moc dobre, ale že si to nechám na cestu nazad. Minule výborná lyžovačka, no teraz bola na programe pásovačka. Obchvat Šiprúňa zaváľaný snehom ako v pravej zime, ale na tých malých zjazdíkoch cez lúky, otočené na juh, už trčali trávy z nepríjemnej, ľadovej kôrky.

Posledný horekopec cez Jánošíkovu kolkáreň – hrboľatý komfort, lebo viac pešiakov ako lyžiakov prešlo. Aj tam v strmom pár nepríjemných miest, len s tenkou vrstvičkou snehu, ktorý ledva kryl kamene. Pri návrate bude tade treba ozaj opatrne. Aj úzko je tam, a nedá sa, keď je málo snehu, povedľa chodníka dobre brzdiť.

Na druhú stranu – pri zjazde na Smrekovicu, naopak určite čistý komfort, lebo je tam už upravený chodník. Ale to som si len domýšľal, lebo som to otočil hneď pri východe z lesa na lúku, pri tabuli prírodnej rezervácie.

Takže nazad a na prekvapenie relatívne v pohode aj dole brehom, ani som v strmšom vyzúvať nemusel, na pásoch ma čerstvý sneh tak akurát dobrzďoval. Južné orientácie už ale okolo obeda začali vlhnúť, dvíhajúci sa vietor sa postaral o „sekundárne sneženie“ a miestami sa ozvalo aj poriadne žuchnutie, keď niektorý strom zhodil väčšiu čapicu. Pohľad doprava, do diaľky, ukazoval tragicky sivé rúbaniská na severných svahoch Nízkych Tatier:

Vpravo_v_diaľke_sivé,_nezasnežené_rúbane_Nízkych_Tatier.

Pozornejší pohľad do jamy pod Nižným Šiprúnskym sedlom ma usvedčil v tom, že práve tade chcem obísť tie spomínané nepríjemné miesta na cyklotrase (pri zostupe spod Šiprúňa pod Vtáčnik). A oplatilo sa a ešte aj potešilo! Lyžovačka lepšia ako vtedy v januári, lebo na ľadovom základe naprášených takých odhadom 10 cm ľahučkého, premrznutého prášku. Tentokrát som nechal aj ostatným, choďte tam!

Na zvážnicu cez rúbaň nad záverom Čutkovskej doliny som to vytlačil relatívne komfortne, snehu je tam pod stromami málo, ale aj tých stromov je tam málo :-) A potom som sa už bezpečne zviezol dole do lesa, snehu dosť, lebo ani tam moc slnko nezasvieti:

...a_kúsok_dole_cez_rúbaň_dosť_snehu_na_odjazd.

V lese potom ale treba opatrne, veľké šutre prikryté len tak diétne, ale aj tam sa oboma smermi dá, v mojom smere lepšie. Po napojení na cyklotrasu už komfort po lúkach aj okolo Vtáčnika. No aj tam už namoknutý sneh.

Dole_pod_Vtáčnik_po_vlastnej_stope...

Na zjazdovku už som sa nepredieral nepreverenými chodníčkami, pekne znovu popri Mederlyčke, z ktorej už seriózne pršalo. Podľa predpovede už o deň, dva sa tade ale súvislo nebude dať prejsť, a neviem, či toto sneženie nebol jeden z posledných záchvatov tejto ozaj extrémne suchej zimy. Teda ak nenadzigá meter v apríli. Už je hádam všetko možné.

Rišo Pouš

 

Fotky Prašan, kôra aj lepidlo medzi Šiprúňom a Smrekovicou.

Súvisiace články:

Diskusia

TOP Partneri

https://www.sloger.sk Eshop davorin.sk Eshop davorin.sk Eshop davorin.sk JM SPORT Eshop davorin.sk

Podpor Vetroplacha

Odporúčame vidieť

Partneri