Piz Pischa 3173 m a Keschrunde

Švajčiarsko, St.Moritz, Albulské Alpy, Madulain, Piz Kesch

Madulain (1700 m) vlaková stanica, bezplatné parkovisko. Štartujem na lyžiach hneď za prvými domami, aj keď túto zimu je snehu pomenej. Rovnako sa mi pri návrate podarí súvislý zjazd až dole. Najskôr výstup smrekovcovým lesom. Tvrdý firn umožňuje ísť čo najviac priamo hore. Pri Alp Dadour lesík končí a traverzujem do doliny. Tou pokračujem najprv mierne okolo ďalšej usadlosti Alp Dadains až do záveru dolinky. Tu sa terén začína pristrmovať a ja rýchlo naberám výšku po tvrdej, miestami ľadovej stope (haršajzne).

Približne vo výške 2700 m nasleduje odbočka doprava, priamo by som sa dostal do sedla Pischa, kadiaľ vedie letný značkovaný chodník. Strmým hangom sa dostanem do dolinky medzi dvomi výraznými vrcholmi: Keschom a Pischa. Zase chvíľu šliapem mierne, stretávam skupinku asi 10 oprotiidúcich ľudí na snežniciach. Na záver ma čaká ešte záverečné stúpanie, kde sa pomerne ľahko dostanem na lyžiach až pár metrov pod vrchol. "Perfektný skialpový vrchol!" Pomyslím si, keď hore pozriem na Corosy a uvidím 1500 nastúpaných metrov od auta plynulým stúpaním, prerušeným len niekoľkými rovinkami.

Na vrchol prichádzajú pomaly ďalší skialpinisti. Zatiaľ čo oni uvažujú, ktorým smerom sa pustia dole, aby si užili čo najlepší zjazd, tak ja sa pozerám opačným smerom a hypnotizujem svahy za Piz Keschom smerom na západ. Po krátkom oddychu a fotodokumentácii už lyžujem kúsok po výstupovej stope dole a traverzujem pod sedielko v závere výstupovej dolinky.

Naliepam pásy a krátkym výšľapom sa dostávam do sedla. Na druhej strane vidieť zjazdové stopy, a tak neváham. O chvíľu už dole traverzujem pod ďalšie sedlo, ktorým sa dostanem na druhú stranu Keschu. Tu už ale stopy nie sú žiadne, a tak si musím vybrať sám najlepší smer výstupu. S lyžami na batohu sa mi podarí vyjsť hore aj bez použitia mačiek. Plán vychádza.

Teraz nasleduje príjemný zjazd miernym terénom po severných úbočiach Keschu. Miestami tu sú zvyšky ľadovca. Snažím sa ísť čo najviac šusom, terén je mierny. Sneh ideálny, s prašanovým popraškom na tvrdom podklade. Prichádzam ku výstupovej stope, vedúcej od chaty Kesch na vrchol s rovnakým názvom. Keby som pokračoval po nej hore, tak cez sedlo Porta d´Escha by som sa pohodlne prehupol späť na druhú stranu masívu a ešte by som mal dosť času sa pri návrate zastaviť aj na chate Escha.

Mám však ešte relatívne dosť času, podmienky aj počasie prajú, stopy sú natiahnté, a tak sa rozhodujem ináč. Len z mapy a z počutia viem, že tu je ešte jeden variant, ako sa ostať na miesto, odkiaľ som prišiel a uzavrieť krásny krajinársky okruh ;) Namiesto jedného sedla tu na mňa ale budú čakať tri a viem aj to, že minimálne raz budem dávať mačky a čaká ma lezenie cez hrebeň.

Prechádzam cez sedlo Porta Viluoch (2935 m) celkom na pohodu. V sedle chvíľu zaváham, ešte by som to dokázal zvrtnúť naspäť a v pohode sa vrátiť na istotu sedlom Escha, ale keď zbadám stopu prichádzajúcu z druhej strany, rozhodujem sa pre variant náročnejší, ale aj pre mňa oveľa cennejší. Ešte som tu nikdy nebol.

Po krátkom zjazde a následnom traverze nalepím pásy a po krátkom šliapaní sa mi otvorí pohľad na skalný hrebeň, za ktorý sa musím dostať. Tesne pod hrebeňom vidím, že skalná lavína, roztrúsená na svahu, nespadla iba tak sama od seba, ale ju uvoľnili zostupujúci skialpinisti. Skalný hrebeň je úplne rozbitý a ja sa naň rozhodnem vystúpiť žľabom viac vpravo od stôp, ktoré podľa všetkého spustili tú lavínu. Na mačkách o chvíľu vychádzam na hrebeň, opäť som na slnku. Musím trošku popoliezť po skalnom hrebeni, aby som sa dostal ku stopám a k miestu, odkiaľ sa bude dať lyžovať na druhú stranu.

Všetko ide hladko. Odliepam pásy a po pár skákaných oblúkoch v natopenej kôre už zase iba traverzujem pod ďalšie sedlo. Dnes piate a posledné. Nalepím šiestykrát tie isté pásy a ľahkým terénom vyšliapem na hrebeň, z ktorého uvidím chatu Escha.

Tak sa mi to podarilo. Krásny krajinársko-výhľadový okruh. Veľa, pre mňa nových, pohľadov. Päť sediel a jeden vrchol, na ktorých som bol prvý raz. Rozhodujem sa, že na chatu už nejdem a lyžujem plynule až dole do Madulainu k autu. Potrebujem sa čo najlepšie zregenerovať na nasledujúci deň. Počasie má vydržať...

Martin Bartoň