Pinarello F5: radosť jazdiť

Hej hej, podarilo sa mi po 17 rokoch vymeniť „služobné vozidlo“ - tak mi to nedá a trochu ho tu predstavím, aj v širších súvislostiach. A trochu možno aj rozvírim diskusiu – lebo si myslím, že väčšina ľudí pri takýchto veciach skôr rieši pomer cena/výkon ako iné charakteristiky. Doterajší CUBE Aerium by ešte poslúžil, ale ktovie, či by ma niekde v strede dlhej jazdy už nenechal stáť, napríklad kvôli únave materiálu. Aj jeho prevody sú do kopcov čoraz menej vhodné (nemladnem), aj jeho príliš agresívna geometria už mi trochu vadila. A samozrejme je tu „veteránsky syndróm“ – čím vyšší vek a nižšia výkonnosť, tým lepší materiál treba mať, že? Takže s rozkošou som zneužil ochotu dovozcu DAVORIN a zároveň situáciu na trhu, kedy sa bicykle moc nepredávajú, ale sklady sa plnia. Inak sa priznám, že by som siahol asi skôr po inej značke – pri Pinarelle sa vraj na cenu nehľadí, ale tiež patrím do tej vyššie spomenutej skupiny ľudí. Už sa tu na Vetromagu „Pino“ párkrát objavilo, ale pred podrobnejším predstavením bolo treba najskôr nechať trochu času, nech sa súčiastky a dojmy usadia a utrasú:

Takže aká je tá kombinácia talianskej estetiky, japonskej precíznosti a taiwanskej výrobnej zručnosti? Kto sa trochu orientuje medzi žiletkami, v prvom rade mu musí v mysli vyskočiť preteková história značky, kde sa pripomínajú mená ako Indurain, Zabel, Ullrich, Froome, a to spomínam len tých  „mladších“. Do terénu sa Pinarello naopak nikdy veľmi nehrnulo, ale v posledných rokoch sa aj tu veci menia a mená ako Pidcock, Ferrand – Prévotová či Swift začínajú tiež rezonovať a dostali k tomu aj nové stroje .

Tradíciu uznáva hádam každý. No v druhom rade je tu vždy pohľad do cenníka, a tam väčšina našincov asi začne „prepočítavať“ (Veď za to by som mal...!!!). Darmo, sme akciový národ :-) Na druhej strane, koľko vecí kupujeme srdcom, nie rozumom? Inak by hádam všetky zlatníctva skrachovali. Ale v tomto prípade mám výhovorku – F5 ozaj bola voľba najmä z rozumu. Asi takto: každý správny tatko od rodiny sa otočí za Porsche, keď prejde okolo. Kúpi však Passata, prípadne Octaviu. No ak by dostal Porsche za cenu Passata? Možno by aj obetoval ten veľký kufor. Ešte šťastie, že tu o veľkosť kufra nejde :-) A keď ostanem pri analógii s autami – ak je modelový rad Dogma ako Porsche 911, rad F je asi ako Porsche 718. Takže F5 je taký Cayman v základnej výbave. Ale stále Porsche, gény ostali - vyzerá, že ide rýchlo, aj keď stojí:

Takže sme sa dostali k dizajnu a estetike, čo je samozrejme vec čisto individuálna. Čítal som aj kritické reči o „polámanom“ či divne poohýbanom dizajne... Veď hej, každý si môže nechať preložiť, čo znamená v taliančine slovo ONDA. Mne sa toto Efko ale celkom páči, a dokonca viac, ako aktuálna DOGMA F s tým odskokom medzi sedlovkou a rámom. Myslel som si, že ďalšia generácia už ho mať nebude - ako na  DOGME X . Možno ozaj nebude, lebo aktuálna Dogma F je skôr optimalizačný facelift ako nový model. Ale nazad k "Efku": nižšie osadené sedlové vzpery, masívny spodok a subtílnejší vrch rámu, to je dnešný trend. A svetlý, jednofarebný rám v kontraste ku čiernym doplnkom, to je tá správna elegancia (si myslím). No, nemusel by názov značky vyskakovať spoza každého ohybu a lesklý povrch sa vraj lepšie čistí ako matný, ale to už sú drobnosti. Inak výrobca hovorí o farbe IMPULSE GREY, no niekedy sa mi zdá jemne do hneda, inokedy do fialova. Najmä vonku, podľa svetla.

Hlavné ale je, ako sa na tom sedí a ako to jazdí – takže najskôr niečo o súčiastkach nesúvisiacich s rámom, ktoré sú ale zároveň dôležitými styčnými bodmi stroja a tela. Na tie má Pinarello vlastnú značku MOST a ten jej znak, to je vraj zrenička mačkovitej šelmy či čo... Asi preto sa sedlo volá Lynx, riadidlá sú Jaguar a predstavec Tiger. Síce názvy ako z čínskeho eshopu, ale dobre, no :-)

Každopádne sploštený vrch riadidiel sa výborne drží, doteraz som mal vždy také s kruhovým priemerom – a je to sakra rozdiel. Tvar oblúka je „kompakt“, takže menší výškový rozdiel vrch/spodok a konce sú potiahnuté fajne dozadu - konečne si pri dolnom úchope neobíjam predlaktia o vrch. Sedlo mi tiež sadlo, toho som sa trochu bál, ale super: moderne krátke a široké (145 mm), s dierou v strede. Uvidíme za poriadneho dažďa, čo bude (nebolo nič, pohodka). Akurát by tie "šelmy" nemuseli vydávať také hnusné praskavé pazvuky. Hádam ich čas či trocha vazelíny odstráni, aspoň pri predstavci. V prípade sedla veľmi nedúfam.

Kolesá sa síce tiež tvária ako MOST ULTRAFAST, ale len nálepkami na ráfikoch. V origináli sú to solídne Vision SC 40 s plochými oceľovými špicami, hliníkovými nábami a štyri centimetre vysokými hákovými ráfikmi (samozrejme tubeless ready) s prierezom v tvare písmena U. Sú tak akurát stabilné vo vetre – poctivo otestované pri prvých jazdách, v ostrom južnom fičáku, s ktorým sa k nám na Veľkú noc valil saharský prach. Vietor hlavne na prednom kole cítiť, ale netrhá rajdy z rúk. V kopcoch zas nie sú prehnane ťažké (vraj 1,59 kg). Páčky na odskrutkovanie pevných osí sú elegantne ukryté v ich vnútri, na pružinkách. Obutie: ako inak, Pirelli 28 mm - miesta v ráme je najviac pre 30 mm. Aj to prispieva ku komfortu jazdy. Jediné, čo mi trochu vadí, je hlučnejšia voľnobežka – som stará škola, zvyknutý na ticho hliníkových Eastonov. Ale to spraví trocha vazelíny, a zatiaľ mi aspoň netreba zvonček :-)

A konečne rám - to hlavné, za čo sa u Pinarella pripláca, lebo je vraj kozmicky sofistikovaný, vyvíjaný do dokonalosti a veľkosť si vyberie ozaj každý (z deviatich). Upečený do masívnych oblín, najmä hlavové a stredové partie vzbudzujú dojem poriadnej solídnosti. Hlavne ale Taliani myslia asymetricky a na ráme to aj vidieť – vpredu na vidle (dole pri brzde), a takisto vzadu na reťazových vzperách. Logiku to má: dosť odlišné sily pôsobia vpravo a vľavo. Špecialitkou a odlišovacím znakom vidlíc ONDA sú okrem ich masívneho a asymetrického tvaru aj „plutvičky“ na spodku. Vraj kvôli aerodynamike.

Pretekové gény, prevzaté z Dogmy, vidno aj na tejto nižšej sérii. Najmä hlavovka, pri veľkosti 530 len 123 mm. Stack to reach 1,4, čiže posed natiahnutý, nízky. No Cube mal 1,27, tak pre mňa je toto ešte pohodlné :-) Lacnejší karbón TORAY 700 je samozrejme ťažší a mäkší (F7 a F9 majú T900, Dogma T1100 a najnovšia Dogma vraj ešte lepší M40X), ale samozrejme totálnu tuhosť nepotrebujem. Pohlcovanie drobných nerovností však oceňujem a táto vlastnosť je teda citeľná – aj keď porovnávam len s extrémne tuhým hliníkom. Lebo na pocity z predošlého „normálneho“ cesťáku (Merida Extreme 905) už si nepamätám a Cube Aerium, ktorý som dral doteraz, je skôr časovkárska koza s baranmi ako klasická žiletka. Každopádne ani po vyše 100 km prvej jazdy ma z Pina neboleli ramená a kríže, a to je čo povedať. Tam, kde som doteraz z kopca alebo na rozmrvených asfaltoch a šotolinách brzdil, teraz si naopak aj prišliapnem – nevytriasa ma toľko. A naisto to nie je len zásluha hrubej omotávky, dobrého sedla a tlaku v gumách. Ani hadice a drôty vo vnútri rámu nehrkajú, dobre sú tam uložené.

Rajdy idú ľahúčko a plynulo, dokonca pri nadvihnutí bajku sa až moc vytáčajú a ich konce vedia naraziť do bidóna – ale to je znak, že vedenie brzdových hadíc hlavovkou je dobre riešené, nekladie tam dnu žiaden odpor. Fakt nový pocit, umocnený aj bezdrôtovými dualmi – lebo zauzlená „drôtovňa“ pred rajdami na starom bajku do istej miery pomáhala držať priamy smer. Možno aj preto sa mi zdalo Pino v rýchlych zjazdoch na predku trochu nervóznejšie v porovnaní s Cubom – pritom hlavový uhol je rovnaký. Ale už som privykol.

Ku komponentom niet čo dodať – nová, dvanásťrýchlostná 105 Di2 je presná pri radení aj brzdení a dúfam, že bude aj spoľahlivá, Ultegra je o level vyššie takmer len vďaka hmotnosti, ale načo riešiť tých pár gramov? Vieme síce všetci, koľko je medzi žiletkármi aj bajkermi gramárov, k nim však nepatrím, hmotnosť riešim jedine vlastnú. F5 mi ale pripadala „na podržanie“ váhovo veľmi podobná, ako Cube – tak som ich teda skúsil len pre tú srandu postaviť oba na váhu: F5 málo nad 9 kg (s pedálmi), Cube niečo pod 10 kg (bez pedálov, ale s tt nástavcom).

Na rozdiel od geometrie rámu prevody mám síce nepretekovo ľahké, ale práve to mi tiež vyhovuje - na dlhé jazdy sú ako stvorené a využívam teraz širší rozsah na kazete ako predtým (53/39 a 12/25). Z kopca nepretekám, tak 50/34 stačí, do kopca už tak nevládzem, tak 11/34 ocením, najmä občas ten najväčší „vyprošťovák“.

Na záver ešte malá kritika. Nie bicykla, skôr autorov firemných stránok. No Taliani, čo by som chcel, že? Hrajú sa tam s farbičkami ( My Way ), ale medzi produktovými fotkami majú bordel a nesúlad obrázkov s popismi. Hrajú sa aj na pretekárov, ale dĺžku kľúk a predstavca, offset sedlovky či šírku rajdov sa tam človek nedozvie. Až keď to vytiahne z krabice. Aj nejakú kalkulačku na výpočet odporúčanej veľkosti rámu by to chcelo, lebo ozaj ponúkajú veľa možností a jemne odstupňovaných, pritom číslovanie veľkostí majú dosť špecifické. Ale že nie som profík, nepotrebujem milimetrovo presné nastavenia a zatiaľ sa z každej jazdy vraciam ako správne spokojný, vyškerený cyklista: mušky na zuboch.

Vďaka preto patrí: DAVORIN s.r.o. za neodolateľnú ponuku, JM Sport za doladenie a najlepší servis.

Rišo Pouš