Parádna skratka zo Sučianskeho hradu na veľkofatranský Kľak

V krížom-krážom pobehanom Turci len zriedka narazím na niečo nové. Preto som za tento tip vďačný „turistom z Česka“ :-) Tí ale podľa popisu asi vynechali najkrajšie časti „skratky“, sa mi zdalo. Lebo poslednú časť traverzli po zvážnici, popod Pálenicu. Tak som to trochu vylepšil, hrebeňa som sa držal furt - a oplatilo sa. Tu je návod ako na to :-)

Na Sučiansky hrad (Smrekové, 890m) vedie z Podhradia zelená, je to len na hodinu a čosi. Takže keď je chuť ísť ešte na Kľak, treba sa vrátiť do dediny, preskočiť na modrú a daváj hore Hlavnou dolinou. Lenže keď sa človek pustí z hradu priamo na juh, sklesá pomedzi machom obrastené balvany zopár výškových metrov a zrazu má pod nohami chodník, miestami zreteľnejší ako ten na hlavnom veľkofatranskom hrebeni. A chodník vedie až pod Kľak a väčšinou je veľmi fotogenický.

Hrebienok je najprv úzky, krásne bralnatý, chodník sa kľukatí pomedzi skaly. Dominujú borovice a sem-tam sa objavia výhľady na východ. Keď sa terén zaguľatí, hneď je tu sprava rúbanisko až dole po cestu v Hradskej doline, ale aj spätný pohľad na Krivánsku Fatru a na kopec s hradom. A všade bordel po pilčíkoch - prasce sú to, čo už s nimi?

Na konci série rúbanísk vedie krížom cez náš hrebeň chodník - stúpa sem sprava zo záveru Hradskej doliny a klesá doľava na lúky nad Hlavnou dolinou. Za touto „križovatkou“ nasleduje široký priesek lesom a hrebeň sa pomaly odkláňa na východ, doľava od Prieložnice (1079m), ktorá bola doteraz priamo vpredu. Na konci prieseku v malom sedielku sa treba prebojovať cez popílené konáre, ale na severnom svahu hneď pod hrebeňom je zvážnica. Vedie správnym smerom, ale dá sa aj ponad ňu lesom. O chvíľu vylezie do sedielka s drevoskladom, z neho sa odkloní doprava do traverzu (klesá do Kantora), ale náš hrebienok pokračuje priamo, zase výrazným priesekom.

Po chvíli hrebeň pretína ďalšia zvážnica, to už pod Pálenicou (1048m) a tu sa dá vybrať: doľava či doprava po nej okolo kopca. Lebo priamo vpredu sa zdá, že ďalšiemu postupu hrebeňom bráni hustá mladina. Ale práve tade treba ísť - na zvážnicu z nej schádza niekoľko prtí a les nad svahom vôbec nie je taký hustý, ako sa z cesty zdá, to len na okraji. A na temene Pálenice sa skrývajú krásne bralá, dokonca aj jeden malý „kaňon“, ktorý vedie na vrcholovú plošinu.

Začína najkrajšia časť hrebeňa - po malom klesaní lesom nasleduje séria na sever otočených lúk s čoraz krajšími výhľadmi na Krivánsku Fatru. Chodník je zreteľný niekde až moc (lebo traktor...) a po slabej hodinke cesty od vrcholu Pálenice končí na Koškárovskej lúke pod Kľakom, pri smerovníku, kde sa stretajú žltá a modrá značka. Ďalej je to už jasné.

Z hradu sem je to asi na 2,5 hodiny, zablúdiť sa hádam ani nedá a je to mimo národného parku, takže sa to aj smie :-) No, keď môžu traktory, že? Pokračovanie zelenej značky z hradu sa tu priam núka, ktovie prečo nie je. Fotky povedia viac, v galérii sa striedajú s pohľadmi späť, aby bola cesta jasná aj v opačnom smere. Na mape lesných ciest, uchmatnutej zo stránky Národného lesníckeho centra (http://lvu.nlcsk.org/LC/), je náš hrebeň označený bledozelenou a bodkovanou čiarou, vidieť tam aj obe zvážnice (červená a zelená), ktoré naň vychádzajú medzi Prieložnicou a Pálenicou, aj tie lúky pod ním.

Čo ďalej? Samozrejme hore na Kľak. Veď na poludnie takej krásnej soboty škoda bežať dolu, keď voľby sú až do desiatej večer :-) Takže som si ešte užil zvyšky snehu na severnom svahu Kľaku, a potom už len sucho pod nohami v lesoch a na prebúdzajúcich sa lúkach plných šafranu. Cez Chládkové, sedlo Príslop a nolčovskú Maguru (jeden z najkrajších výhľadov na dolný Turiec a Krivánsku Fatru!) som sa dostal do Nolčova. Takto mi to z Podhradia trvalo celé asi 7 hodín, pritom skoro žiadne doliny a preveľa výhľadov - odporúčam!

Rišo Pouš