Oravskou Magurou z juhu na sever

Teda nie celou, len z Oravského Podzámku do Trstenej (asi 30km a 9 hodín), aby som preskúmal jej červenú hrebeňovku od Javorovej na opačnú stranu, ako som skúmal pred dvoma rokmi. Takže zas som sa najskôr boril so strmým blatom pri stúpaní z Podzámku na Javorovú (1076m). Hmla taká, že hrad som ani netušil, nieto že by som nejaký videl. Modrá značka hneď dole v dedine ide niekomu priamo cez dvor, ale zdá sa, že zatiaľ mu to nevadí. Mlieko začalo rednúť pri altánku pod lesom, cez občasné prieseky vyššie sa vpravo ukázali Roháče, vľavo niečo zalesnené. V dolinách rozliata šľahačka, samozrejme.



Lúky nad Babínom sú jediným väčším nezalesneným úsekom na trase, vľavo vpredu kraľujú obzoru obe hornooravské kráľovné: Babia hora s Piľskom, s nohami v tej šľahačke, ako inak...

A zas do lesa, hrebeňová zvážnica je dosť široká na prechádzku vo dvojici za ruky, ale zároveň v rôznom stupni „prípravy“ kolesami traktorov. Niekde až slalom pomedzi blatá a mláky. Dookola furt len les, tak som sa začal „ponáhľať“.

Na bajk (za sucha) aj na pobehovanie lesom ideálny terén, len kus za Budínom (1221m) treba dať pozor na odbočku z cesty doprava do traverzu. Je nevýrazná a staré značky na pôvodnej ceste sú tak zle zatreté, že som šiel spočiatku podľa nich. Dalo by sa však v pohode aj tade. Mal som dojem, že značka je preložená len kvôli tomu jedinému výhľadu na Roháče, ktorý ponúka rúbanisko.

Pred Magurkou (1107m) traktorový masaker vrcholil, od vysielača zas žiadny výhľad a hore by ma asi nepustili, že? Keď som zišiel nižšie na lúky, zas mlieko. Túra sa definitívne zmenila na bežecký tréning, ale čím bližšie smerom k Oravskej priehrade, tým silnejšie orientačne zameraný. Najskôr som predčasne zabočil doprava k Štefanovu, potom doľava k Námestovu...



Konečne priehradný múr, za ním strmo hore na Uhlisko (860m) – najprv vlhkým lesom (pozor na odbočku z asfaltu, dá sa ľahko prehliadnuť), vyššie vlhkou megalúkou a dnešná klasika: keď som vyšiel z hmly, zašiel som do lesa, takže jediné viditeľné „niečo“ bol vzadu vysielač na Magurke. A z Uhliska už len zbehnúť do Trstenej, po rozbahnenej zvážnici, s pár ďalšími orientačnými problémami. Pôvodne som to zhora chcel otočiť na Tvrdošín po neznačenej ceste, lebo tá ide lúkami, ale v tej hmle som radšej odolal, nech nečakám na ďalší vlak.

No, myslel som si, že farby babieho leta budú na tejto trase výraznejšie, ale nakoniec aj tak pekná „prechádzka“ to bola. A na lesné behanie priam ideálna: aj strmšie kopčeky sa dajú vycupkať, aj pod nohy sa netreba moc pozerať, len miestami po značkách trochu viac. A pod nohami je tu mäkko, aj keď niekedy až príliš :-)

Rišo Pouš