Okresní přebor sever (MTB počas korona opatrení)

Tak sa nám Veľká noc s Dušičkami stretli a máme tu zasa možnosť pohybu iba v rámci okresu. Rozhodol som sa trocha zaspomínať na veľkonočnú bajkovačku po vybraných cyklovrcholoch v rámci okresu, v jeho severnej časti.

Plán je jednoduchý: vyrazím rovno z domu a postupne prejdem vybrané kopce a domov sa aj vrátim. Žiadne presuny autom alebo vlakom. Takže: Vyrážam priamo z domu, cez pole popri železničnej trati do Tomášoviec. Tam sa pripojím na modrú cykloznačku do Podrečian. Doteraz príjemná rýchla rovinka v dĺžke 10 kilometrov na zahriatie. V Podrečanoch pri železničnej stanici je turistický smerovník, začína tu modrá turistická značka na

Sedem chotárov.

Chvíľu idem ešte po asfalte, vychádzam z dediny a prudkou odbočkou vľavo sa ponáram do lesa. Stúpanie je tiahle, chvíľu sú strmé výšvihy, chvíľu oddychové rovinatejšie časti, ale stále do kopca. Iba jedno miesto je kritické, kde možno potlačím, všetko závisí od stavu terénu. Tentoraz to ide dobre. Cesta je miestami vymytá, treba vyberať správnu stopu, aby predné koleso nezapadlo. Vrchol je zarastený, nachádza sa tu turistický prístrešok. Presne na vrchole ešte zdobený kríž a malá soška p.Márie. Dávam krátku pauzu a pokračujem hrebeňovkou smer sedlo Žiar stále po modrej značke. Sú tu príjemné zjazdy, striedané výšľapmi, všetko v lese. Až v sedle sa krajina otvára.

Zídem stále po značke do Tuhára, odtiaľ chvíľu asfaltkou smer Políchno. V prvej ľavotočivej zákrute ju opúšťam a dávam sa vpravo na výraznú lesnú cestu. Kľukatí sa ako had lesom, dobre sa naberá výška smer

Bralce

Križujem zelenú turistickú značku z Tuhára na Bralce a stále pokračujem lesnou zvážnicou, ktorá viac menej teraz kopíruje vrstevnice. Cestou sú aj dve studničky. Vody mám zatiaľ dosť tak nezastavujem. Asi kilometer a pol od pretnutia zelenej značky mieri do svahu vľavo prudká zvážnica. Odbočujem na ňu. Sklon je miestami fakt drsný, treba si naozaj máknuť. Zo sedla ma dávajú až popadané stromy, kde musím prenášať bicykel. Ale to už som skoro na hrebeni. Keď stretnem zelenú značku, napojím sa na ňu smerom doľava a vlastne ako keby som sa vracal. O chvíľu som v sedle pod Bralcami. Odpojím sa zo zelenej a významovou vrcholovou značkou mierim na vrchol. Je to fakt kúsok. Na niektorých mapách je vrchol uvedený ako výhľadový, ale to už dávno nie je pravda. Nachádza sa na ňom kríž a malá drevená útuľňa. Znova krátka pauza a pokračujem ďalej.

Vraciam sa do sedla pod Bralcami a zelenou značkou, ktorou som prišiel. Tentoraz pokračujem hrebeňovkou stále po nej až k smerovníku Budinská skala. Je to nenáročná lesná cesta, ktorá kúsok pred smerovníkom vyjde na pastviny a lazy. Od smerovníka vedie významová odbočka na vrchol

Budinská skala

Nevýrazný vrchol z tejto strany, avšak s veľmi pôsobivými skalnými stenami zo strany druhej. Na chvíľku sa zastavím, popozerám do hĺbky podomnou a vraciam sa k smerovníku. Pokračujem asfaltkou cez lazy k sopečnej vyvreline Kamenné vráta a odtiaľ na jeden z najfotogenickejších vrcholov v okolí Lučenca

Jasenie

Holý trávnatý kopec láka svojimi výhľadmi. Za pekného počasia sú vidieť Vysoké a Nízke Tatry, Veľká Fatra, Kremnické vrchy, Javorie, Cerová vrchovina. Keďže až tesne pod vrchol vedie asfaltka je dostupný prakticky pre každého. Jediným šrámom na jeho dokonalosti sú nedávno umiestnené oplotky a mobilný vykrývač.

Vraciam sa pod Kamenné vráta a asfaltkou po žltej turistickej značke mierim k bývalej Chate pod Javorom. Od nej začína konečné stúpanie na

Javor

Vedie naň modrá turistická značka. Kedysi býval tento úsek veľmi malebný, ale po začatí veľkochovu dobytka sa zmenil. A určite k horšiemu. Všade nekonečné ploty, zem rozdupaná, človek môže ísť iba úzkym koridorom. Chvíľu idem značkou, chvíľu mimo, aby som to dal celé v sedle. Netrvá to dlho a som hore. Je tu vykrývač, malé posedenie a kríž. A tiež nádherný výhľad na Poľanu. Znova fotka a návrat tou istou trasou k bývalej chate. Odtiaľ modrou a zjazdom na Divínske lazy a s naozaj miniatúrnou odbočkou na neznačený vrchol

Uhlarisko

Trávnatý vrchol, z ktorého je pekný výhľad na už navštívené Bralce a Jasenie. Vrátim sa späť na modrú a zjazdujem do Divína. V jednej chvíli mi cez cestu preskočí statná jelenica, tak treba dávať fakt pozor. Dá sa to tu pustiť naozaj rýchlo.

V Divíne sa napojím na červenú turistickú značku a asfaltom prejdem do Mýtnej. Z tade stále po červenej cez krátke stúpanie do Dobroči. Tu zmením farbu na žltú, ale len chvíľu. Ako sa začne štverať do svahu vpravo, ja pokračujem cestou k posledným domom a potom asfaltkou dolinou. Po troch kilometroch sa končí a pokračuje vľavo a serpentínami lesnou cestou. Prichádzam na lazy Herman. Zastavím sa narýchlo u známych, doplním vodu a pokračujem na

Prievratok

Prídem k ceste s modrou a červenou značkou, ale prakticky ju iba pretnem a stúpaním mierim na vrchol. Pasienky sa končia a začína hustý les. Nejdem k vrcholovej schránke s knihou, ale na skutočný vrchol, ktorý sa ukrýva v lese a je označený iba jednoduchou tyčkou.

Z vrcholu sa vraciam na Herman, odtiaľ dole na asfaltku a po chvíľke zatáčam vľavo na výraznú zvážnicu smer

Šušnov vrch

Stúpanie je tiahle, niekedy dosť prudké, ale mám ho asi najradšej zo všetkých v okolí. Keď sa zmení na serpentíny obchádza staré zarastené domy. Končí sa na otvorenom hrebeni, kde vedie žltá značka. Odbáčam vpravo a pokračujem po nej až pod samotný vrchol. Krátky výšvih lúkou a som hore. Sú tu pekné výhľady na už absolvovanú trasu.

Po krátkej prestávke sa vraciam po žltej smer Vrch Dobroč, ale ako náhle prídem k modrej cykloznačke, odbáčam doprava a pokračujem po nej chvíľu lesom a potom hrebeňom až po nepríjemný zjazd po makadamovej ceste, ktorý končí na konci Kotmanovej. Tu sa pripájam na červenú značku a dolinkou do Hrnčiarok. Spestrením sú prejazdy potokom. Keďže už je poobede, stretávam ľudí. Fascinuje ma, kam až sú schopní zájsť autom. Rozmýšľam, či by nebolo vhodné, aby ten les neprišiel za nimi až do obývačky a oni nemuseli prejsť ani tých pár kilometrov.

Prichádzam na Hrnčiarky. Tu porušujem predpis zostať v okrese, keďže patria pod okres Poltár. Keďže sa však jedná o úsek asi 200 metrov, tak si myslím, že je to akceptovateľné. Po modrej značke mierim smer

Sedlo pod Hradným

Keďže sa jedná o sedlo, nie je to klasický cyklovrchol, ale sú z neho úžasné výhľady. Modrá značka k nemu sa kľukatí lesom a zrejme aj tu chvíľami prechádzam do druhého okresu, ale keďže je to v lese, tak neriešim.

V sedle si dávam pauzu, fotím a čaká ma parádny zjazd cez Horné Fafáky a potom krátke stúpanie na posledný dnešný vrchol a to

Hrbáky

Zjazd cez Fafáky je rýchly a človek si ho užíva. Po ich prejdení sa terén na chvíľu zvlní a potom krátkym stúpaním sa človek dostane na vrchol. Je to prakticky len turistickými tabuľkami označený najvyšší bod tohto hrebeňa uprostred lesa. A odtiaľ už iba zjazd do Lovinobane. Je rýchly a príjemný.

Cez Lovinobanu smer malá železničná stanica a asfaltkou popod Sedem chotárov do Podrečian. Odtiaľ tou istou cestou ako ráno.

Nedá sa porovnávať krásne jarné počasie s dnešnými dňami, ale možno aspoň takto sa dá priblížiť ako sa dá príjemne stráviť čas aj v okrese, ktorý nemá také známe turistické lákadlá, ako tie na severe Slovenska. A hlavne si prečistiť hlavu a pozrieť sa trocha radostnejšie do dnešných ťažkých dní.