Nízkotatranská stíhačka 2012

15.07.2012

Fotky
Diskusia (10)

Na začiatku to bola nestíhačka: vypredané za štvrť hodiny, ostalo nám len náhradnícke miesto. Ale nejaké dva týždne pred štartom sa to začalo hýbať, necelý týždeň pred štartom sa dokonca minuli aj náhradníci a dokonca dve miesta ostali voľné. Možno aj pod vplyvom predpovede počasia, ktoré sa ukazovalo konečne iné ako v minulých troch rokoch - ale nie veľmi pozitívne iné... Oproti minulému roku zas nejaké vylepšenia organizátori sľubovali, ale čo si o nich myslieť??? Posúďte sami: na jednej strane skresali časové limity, aby sme si švihli a netrápili sa tak dlho. Ale na druhej strane zákerne obohatili občerstvenie na kontrolách a ešte to aj zverejnili, aby nás tam čo najdlhšie zdržali! Dobre že na stránku nezavesili jedálny lístok :-)

Piatok 20:00, predštartovná horúčka

Predpoveď počasia nebola už dlho tak ostro sledovaná, v piatok podvečer sa vezieme smer Telgárt v poriadnom lejaku a prognóza na víkend? Jeden front za druhým, dážď a vietor až do nedele rána - veď všetci chceli zmenu oproti vlaňajšej horúčave nie? Dorazili sme - v škole to vrie, prezentácia frčí, handričku na hlavu si každý vybral, na brífingu najnovšie správy o počasí, rozmýšľame čo si nabaliť a... odchod na karimatky, nočný kľud!

Sobota 5:00, predštartovný chaos

Pípanie budíkov, miešanie životabudičov, jeden záchod nesplachuje, ľudia pobehujú, vonku hmla a príjemný chlad, našťastie neprší, skončilo to okolo polnoci. Na Holi je vraj jasno a kosáááááá! A čo, hlavne že sucho! Pred šiestou sa už štartová „ulica“ hemží ako mravenisko, veci na prevoz sú naložené, na stíhačov striehne dáko veľa kamier - tak toto bude riadne zmedializované! Pozerám dookola, skoro všetci majú podkolienky, čo to???

Telgárt 6:00

Práááásk! Ledva som stihol zaostriť, dvakrát cvaknúť a už musím šprintovať za davom - takmer stohlavá horda registrovaných masochistov a k tomu pár „hyen“ sa valí hore dedinou po mokrej ceste. Vyššie mokrý les, ale blata napodiv nie je moc. Ešte vyššie super mokré koryto potoka, voda tu dnes tečie poriadne. Prvé malé blúdenie - pár ľudí už stihlo nesprávne odbočiť pri elektrickom stĺpe. Cez stromy presvitá modrá.

Kráľova hoľa 7:18

Kontrola je v závetrí za budovou, v núdzovej miestnosti je vraj nejaký smradľavý bezdomovec :-) Sme tu až 19. v poradí, musíme zabrať, aby nás pustili z Čertovice ďalej. Dohadujeme sa s „našim mixom“, že ich tam počkáme. A zaberáme. Ale nejako to nepomáha, všetci bežia ako blázni, naťahujeme sa s ďalšími 5-6 dvojicami v „balíku“ s vari minútovými odstupmi. Poradie sa len presýpa podľa toho, kto na chvíľu zastane. Počasie ale ideálne, fotíme vyleštené Tatry na pozadí rozmazaných „šprintérov na 100km“. Problém je nadbehnúť si, odfotiť, zbaliť foťák a dobehnúť parťáka. Nejaké je to dnes besne rýchle. Paličky skoro nepoužívam, pri behu len zavadzajú. Na každom kopčeku vyzeráme sľubovaný front na západnom horizonte. Ale takto keby to vydržalo...!

Priehyba 9:22

Sme tu o 25 minút skôr ako vlani - a až pätnásti v poradí! Kde sme toľkých ľudí predbehli? Nie sú hlásené žiadne straty??? Tankovať netreba, chladno je, skoro sme po ceste nepili. Okolo Andrejcovej sme prefrčali ako diví, vlani sme tu už poctivo tankovali. Slnko svieti prerušovane, čoraz viac sa skrýva za mrakmi. Ale tyčinkou a syrom na kontrole nepohrdneme, ani sladkými piruľami. Čo sú zač? Proti počatiu! Tak to si dáme! A jonťák a hlavne kofoláááá!!! To sa bude grgať hore kopcom! Aj sa :-) Hore kolega hlási: už je to tu! Dvíham zrak na oblohu a ozaj - vpravo nad Liptovom modro, nad nami už to hustne, to zas bude deň (a noc)! Troška cestou pomrholí, ale zas sa slnko ukazuje. Žeby len taký miestny mrak? Valíme ako sprostí, poistiť postup - cez kosovku (ktorá nás riadne driape), cez rúbane, korene aj „preliezky“ pred Ramžou. Vody máme dosť, len sa napijeme z dreveného žľabu pri chodníku. Vedľa rúbaň ako svet aj s lanovkou, dúfam že tá voda nie je aj s olejom z motorovej píly :-) Čo sa kvalifikácie týka, už sme hádam „zahojení“, dovoľujeme si malý experiment tesne pred Ramžou - ideme po červenej riadnym rúbaniskom, doteraz sme to vždy obišli. Hore na kopci ale chodník nikde, len čučoriedky po stehná. Našťastie smer jasný a cesta pred nami tiež - nakoniec zisťujeme že sme ušetrili výškové metre aj zopár minút oproti obchádzke „popri plynovode“. A striasli sme zopár „prenasledovateľov“ :-) Za Ramžou traverz jednej rúbane za druhou, pena u huby, bežíme a palice sú len na vyvažovanie.

Čertovica 13:16

Ako sme na tom? Jedenáste miesto! (uff!) A o 20 minút skôr oproti vlaňajšku. Vrháme sa na „kŕmidlá“. Ten chlieb s masťou a škvarkami nemal chybu, do toho chlieb s nutelou, jonťák. Sójové rezy beriem do zásoby. Keď po žuvacích svaloch zapneme aj mozgy, prichádzame na to že by sme mali zistiť kde je „naša“ mixová dvojica. Telefón: "na Čertovici!" Čooooo? "No o 5 minút sme tam, po zvážnici ideme". Ty brďo, oni leteli? Pozeráme na seba s parťákom nechápavo: sú oni takí dobrí, či my takí biedni? Nakoniec je z toho 25 minút. Zato o chvíľu po nás prilieta prvá zmiešaná stíhačka, tak z tohto bude iný čas! Využívam čakanie a volám kamošovi na SHMU: "Tak čo, kde je ten front?" A vraj „Neboj nič, nad Rakúskom a Moravou, tam už prší, o štvrtej aj na vás začne“. Zisťujeme stav na prvých miestach, tam bitka neskutočná a útok na rekord - tu na Čertovici boli o pol hodinu skôr ako vlani. My máme čas, tak vyžierame čo sa dá a až po dlhšej pauze sa štveráme na Lajštroch. Už štyria - sme jediná „zmiešaná štvorica v štartovom poli“. Dvaja stíhači sa zmenili na podporný tím, nosičov vody, domestikov... A prenasleduje nás kameraman - to máme aj do toho kopca bežať??? OK, pre médiá všetko... Ideme najkrajší úsek pretekov: živé farby, výhľady, len nejako začína byť teplo. Slnko praží, front nikde. Pobehujem a komponujem fotky čo to dá. „Keď už si rozbehnutý, páľ dopredu a daj natankovať 4 veľké kofoly na Štefáničke!“ No ale až takto som si tú podporu nepredstavoval... Na chate sa pýtam, či nepredávajú aj šampón. Že nie, a načo? No, ideme oproti dažďu, že by sme sa rovno umyli cestou... Na Kamienku prehopkávame po balvanoch, vyzeráme kamzíky, bez nich by to nebolo ono. Ale nič - veď budú na Derešoch! Sme tretí mix v poradí, ale dobieha nás štvrtý a neľútostný boj začína. Sadá na nás mrak a zas cítiť riadnu vlhkosť.

Kamienka17:18

Dlho sa nezdržujeme, ale Kamenný čaj musí byť. Zátišie s bagrom je úchvatné, už zďaleka trčia na horizonte obrovské stĺpy novej lanovky. No hrôza pohľad! Ide sa het - na Derešoch ani kamzík, tak budú na Poľane. A sú, veď preto! Sprievodkyňa z minulého roku sa zmenila na pretekárku, takže vlkodlaka musela nechať doma - kamzíky budeme musieť rozháňať sami. A jeden si to naozaj mieri rovno k nám - je taký prítulný, slepý či agresívny? Nakoniec ale uhýba z chodníka. Hmla sa akosi tvrdošijne drží, aj vietor už fúka od západu, ale zatiaľ je príjemne. Za Chabencom dupot, predbieha nás Laura s Dušanom, je po boji o tretie miesto v mixoch? Aaaale nie, veď oni isto vykapú! Ale zatiaľ idú ako píly... Zato jedny naše nohy prestávajú zvládať zostupy, spomaľujeme. Kde v keli je tá blikačka na odbočke k Ďurkovej??? Aha, hen v hmle!

Ďurková 19:45

Zas ten chlieb s masťou - a s cibuľou, mňaaam!!! K tomu teplý čaj, paráda. Obliekame „do pyžamiek“: skoro všetko čo máme, ide noc a fučí statočne (aj čapice a rukavice). A čaká nás otvorený úsek hrebeňa. Ale čo nás čaká 200 metrov nad chatou, netušíme! Akurát si pochvaľujeme ako je ideálne, že predpoveď výborne nevyšla, keď zrazu kvapôčky, kvapky, mrholenie, dážď, lejak, potopa! Do toho severný víchor, voda nepadá zhora, ale letí horizontálne. Za minútu sme ako myši mokrí a perspektíva na ďalších zhruba sedem hodín do cieľa je mrazivááááááá... Čo už teraz? Ideme, schytávame to z pravoboku, lomcuje nami, trvá to asi 40 minút, teplota a nálada klesá. Zrazu čo to? V sedle Zámostskej hole síce stále leje, ale napravo sa to trocha trhá. Cez škáru v mrakoch vidíme na severozápade krvavočervený pás a v ňom červenú zapadajúcu guľu. Nádhera. Stíham čosi aj odfotiť, kým nemám vodou zahádzaný objektív. Ale stále je do tepla a sucha ďaleko, toto je najhoršia etapa medzi kontrolami - dlhá, v noci, únava rastie a k tomu tento mordor... Aspoň ten lejak mizne, zato fučí ako divé. Doobliekavame posledné rezervy v závetrí kosovky, ale aj tak sa ohrievame až v stúpaní na Košarisko. Na Chochuliach sme už takmer suchí, ale zas víchor. Nad nami hviezdy, v diaľke blesky, hmm. Na zemi nejaká šípka z kameňov. Kontrola v sedle sa tradične nudila že? Zostup z Prašivej je pomalý, riadne utrpenie najmä pre tie boľavé nohy. Napriek tomu predbiehame dvojicu, kde zas zradilo koleno.

Hiadeľské sedlo 00:28

V lese sme sa márne tešili na originálne zaklínadlá proti medveďom (došla páska či nápady?), ani na stanovišti sa vtipy nečítajú, to čoooo je? Pridávame aspoň my nejaké do fóra, lebo je tu dáko mŕtvo po polnoci. Pred altánkom ohník horí, dnu takmer všetko čo stačí k detskému šťastiu (napríklad sójové rezy!), ale radšej sa dlho nezdržujeme, slimačíme sa hore blatom na Kozí chrbát. S palicami by to išlo, keby nohy išli. Zhora ešte krátky a strmý zostup po klzkých vápencoch a už len pozvoľné a dlhé klesanie „cieľovou rovinkou“ cez lúky a lesy na Polianku. Posledný kilák po asfalte je už v pohode.

Donovaly 03:02

Takže po 21 hodinách prichádza „jediné štvorčlenné zmiešané družstvo“ do cieľa pri kolibe. Pár sto metrov pred cieľom nesmelo navrhujem: ľudia, je 02:56, neskúsime pobehnúť nech je výsledok pekne okrúhly? Tie vražedné pohľady! Ale už sme šťastne tu a vnútri takmer všetko spí - po laviciach, po zemi, v sklade. O chvíľu sa radi pridáme, len ešte nevyhnutné administratívne úkony, čajík, pokec, základné debordelizovanie tela a výstroja. Sprcha k dispozícii je ďalšia vymoženosť a novinka tohto ročníka a to je super, lebo už sme sa pomaly zmierovali s hadicou na dvore, alebo že „pôjdeme za sviňu“.

Nedeľa, ráno po...

O siedmej už väčšina lezie zo spacákov a v kolibe to vyzerá, ako keby sa tu pohybovalo stádo zombíkov - tie trhavé pohyby a poohýbané telá, ledva rozlepené oči, radosť pozrieť. Pozrieť nás prichádza miestna rarita - polodomáci jeleň! Poprehrabuje sa v pieskovisku, nechá sa odfotiť a poškrabať, ale pažravý je - čistý chlieb odmieta! Rýchlo ubehol čas do ôsmej, je tu vyhlásenie výsledkov. Bitka v mužských dvojiciach skončila posunutím rekordu trate o 70 minút, neskutočné! V mixoch tiež - dokonca takmer o 4 hodiny! Dokončili 4 mixy a všetky mali čas rýchlejší, ako vlaňajší víťazi. Ale aj počasie bolo oveľa lepšie, až na ten lejak :-) Aj kvôli nemu a možno kvôli sprísneným limitom dokončilo len 16 dvojíc. Budúci rok by si už mali niektorí nadšenci pri prihlasovaní trochu uvedomiť, do čoho idú! Hlavne na Ďurkovej bolo vďaka počasiu asi dosť husto v noci - ale neexistuje zlé počasie, len zle oblečený človek :-)

Treba už len poďakovať nadšencom za skvelú myšlienku a super organizáciu s takým malým počtom pomocníkov. A za obetavosť - na trojdňovú akciu len tak hocikto nezabije voľný víkend! Tak o rok!

Rišo Pouš

Tu si môžete stiahnuť fotky

Výsledky

Fotky Nízkotatranská stíhačka 2012

Súvisiace články:

Späť

+ Pridať príspevok