MTB Cima Bianca 3018m

          Priamo v Bormiu je lyžiarske stredisko, ktorého najvyšším bodom je vrchol Cima Bianca. Nachádza sa južne od Bormia, takže stredisko je na severných svahoch. Z mapy som skúmaním vrstevníc vydumal, že by nebolo zlé vystúpiť hore po zjazdovkách a spustiť sa dolinou na juh. Je to 1800m prevýšenia. Stúpa sa priamo z Bormia. Treba sa najprv vybrať z centra smerom na Passo Gavia a odbočiť doprava smerom na Bormio 2000. Je to jednoduché, lebo kopčisko je to poriadny a treba ísť furt len hore. Výšľap sa vo výške 2000m.n.m. premení z asfaltového na šotolinový priamo po zjazdovkách a je väčšinou veľmi prudký. Na najľahší prevod, špičku sedla do zadku a pokorne sa trápiť. Na vrchole je horná stanica lanovky s reštauráciou a výbornou kávičkou. Mali sme tam 6st. C a mrholenie striedala oblačnosť.

Zjazd vedie po kamenistom chodníku k plesám. Táto časť nie je s výnimkou zlomov serpentín extra technicky náročná. Pri plesách Bei Laghetti 2715m.n.m. sa odbočí doľava a začína pásmo alpských lúk. Technická náročnosť ostáva zachovaná a drží si slušný štandard. Stretávame voľne sa pasúce kone. Priamo dolu v doline nad lesom je vidieť nejakú maštaľku vidno, že odtiaľ začína už aj hladká šotolina. Nejdeme tam, lebo hladká šotolina je málo technicky náročná a pre zjazd vyhľadávam radšej náročnejšie povrchy. Púšťame sa teda do traverzu hrebeňa, ktorý uzatvára dolinu zprava (pri pohľade dolu dolinou). Túto variantu opäť čítame z mapy bez akéhokoľvek slovného popisu. Pretraverzujeme dve malé rebrá po technicky dosť náročnom, trávnato balvanovitom hore-dole povrchu a chodník začína klesať šikmo svahom ponad dedinku Santa Caterina Valfurva. Týmto svahom vedie viac turistických značiek, v ktorých nie je také ľahké sa zorientovať a zistiť, kde presne na mape práve sme. Naša trasa pretla zjazdovku vedúcu dole do dediny a vyústila na serpentínach nad Santa Caterina Valfurva vedúcich na Passo Gavia. Tento záverečný úsek lesom od spomínaných rebier až dokonca je z celého zjazdu najnáročnejší a je technicky naozaj veľmi náročný. Sú tam balvany, hlina, korene, potoky polmetrové schody a veľmi strmé padáky, ktoré sú navyše strmými traverzami. My sme to mali navyše mokré. Dá sa to však všetko v sedle.

Na asfalt sme sa napojili už za poriadneho šera a do Bormia došli po tme. Dorazili sme sa naháňačkou v 80km/h, vo Valfurve sme si ešte vyhliadli odbočku do Val Zebru, euforicky sa rozplynuli nad krásnymi domami, rozdýchali trasúce sa kolená a vyšliapali už v totálnej tme na parkovisko-nocľažisko pri ceste na Stelvio. Zajtra ďalšia čerešnička - Goldseeweg...

Marián Surničin