Motorizovaný skialp na Veľkú hoľu a Zvolen (na otočku)

Počasie vyšlo prekvapivo ináč ako sľubovala predpoveď spred týždňa a nakoniec sa spravilo celkom pekne. Sledujúc reporty a kamery zo soboty, začínala moja nervozita jemne stúpať. A ešte keď aj Rišo začal básniť o dobrých snehoch, tak sa nedalo odolať. Rýchlo som vybavil rodinný opušťák, ten pandemický som už mal vo vrecku. Rýchle večerné zbalenie sa, posledné doladenie trasy a stretka a šup spať. Ráno sa bude ťažko vstávať.

Ako obvykle u vážnych vecí fyziohodzinky idú rýchlejšie a tak 10 minút pred budíkom som už hore. Jeden jogurt a káva, obliecť a vyraziť. Cesty prázdne, pokojne sa šiniem dolnou zemou, neskôr u hlinikárne obzerám hru oblakov s oranžom vychádzajúceho slnka. Na Donovaloch jemne šmýka vyhladený ľad v koľajach, ale posypané je fajn. O pol ôsmej v Liptovskej Osade nasadá Rišo a do Liptovskej Lúžnej už švitoríme spolu. Ponad dedinu ešte zatiahneme kúsok po zasneženej ceste a zapichneme to tam, kde začínajú lyžiarske stopy vo veľkom pribúdať.

Rýchlo zbalíme a vyrazíme, hor sa do kopcov. No počasie vyzerá zatiaľ neprívetivo: tma, sivo, hore fúka južák. Pekne lesom po chodníčku, trošku strmšie ale na zohriatie akurát. Akurát Rišovi sa zdalo, že som veľmi rýchlo vypálil. Z lesa vyjdeme proti slnku na menšiu rúbaň a po zvážniciach smerujeme strmo hore vpravo. Sneh je celkom dobrý, ufúkaný a ešte suchý. No lebo ideme zo severu. Hore fúka viac a viac, mraky si dávajú preteky.

Smerujeme na hlavný hrebeň Nízkych Tatier, niekde okolo Skalky a Veľkej hole vraj ešte tie dobré terény budú. Na hrebeni fičalo slušne, rýchlo zbehneme pár metrov do závetria. Zhodíme pásy a smerom na východ dáme krátky zjazdík: trochu doska, niekde tvrdšie. Výhľad biedny. Ale lyžovačka fajná. Dole v jame dávame pásy a po malej, ale doležitej technickej oprave a uletenej rozprave šliapeme nazad na hrebeň. Dole v jame bolo bezvetrie, nádhera. Čím vyššie, tým viac sa fujak znova pripomína. Nie je veľmi zima, tak sa to dá prežiť, ale na hlavu k pot-čelenke šla veru kapucňa a Rišo si dal aj čiapku! Traverzujeme Veľkú hoľu smerom ku Skalke, míňame rôzne postavičky - krásne tvarované stromky. Vietor a Mráz - kamoši sa tu pohrali ako v ateliéri. Sochy na výstave. Výjavy všetkého druhu, najviac vidíme koní, modliacich sa pútnikov, veveričiek, nejaké obscénne výjavy sa nájdu tiež. Pekná krajina, človek sa hneď cíti lepšie a nie tak sám. Na západ Rišo sľubuje lepší sneh v zjazde, tak smerujeme k rebru, ktorým išiel včera dole do Lúžnej.

Prvé metre sú slalom v stromoch, ale sneh ozaj dobrý a hlbší, potom sa to otvorí, lebo vyrúbaný úsek. A tam už pekne v rýchlosti a strmosti, pekne točíme. Na dohľad máme dokonca slnko. No to lebo klesáme na ten správny smer. Na slnku v bezvetrí dáme desiatu, debatujeme, fotíme. Výhľad na Prašivú je majestátny, má aspoň o 500 m vyšší profil, vlnový mrak presne kopíruje jej tvar. Dnes asi máme počasovú smolu. Lyže sa vytápajú za tri minúty a stojíme na odmäku. Pošteklíme voskom pásy, nech hore neťaháme tony, a ideme nazad rovnakou cestou. Ale teda dole sa to nezdalo také strmé ako smerom hore. Aj opierku sme si pridvihli a furt strmo, na lyžiach potom kilo snehu zhora. A tak pomaličky až okolo kríža nazad na hrebeň do Sivého Fukarova.

A tak zase krížom cez sochársky ateliér, z druhej strany vidíme zas iné postavičky, len v tej sivote sa to aj zle fotí (ale motohodiny sa točia). Vietor neustal, mraky ostali. Z hrebeňa trošku vidno smer Horehronie v úzkom priezore, ale to je tak všetko tým smerom. Na západ vidno Zvolen, Ploskú aj Smrekovicu, je tam o dačo menej oblakov. Ale inak naša motačka = čistá deka. Od Veľkej hole na sever vidíme pekný kotol na zjazd, inou ako výstupovou trasou, a tak to riskneme, veď isto to dôjde niekde k ceste nad dedinou a auto si nájdeme. V žľabe najlepšia lyžovačka dňa, sneh parádny, hore jemná ale nosná doska a po prvých stromoch aj hlboký (25 cm), sadnutejší, ale stále nelepivý sneh. Pristrmuje sa to aj zužuje, treba opatrne, ale s radosťou. Na spodku ešte chvíľu premýšľame, či si to nevyšliapať znova... Ale je to také strmé na pohľad, že cikcaky sa nám nechce ťahať a napriamo napešo to by bola morda nad kolená. Unavení sme už, tak to necháme tak a po doline preskakujúc potok ideme po stopách miestnych predchodcov.

Po ľavej ruke máme ešte zo dva prieseky, kde tiež dakto polyžoval pekné svahy v dobrom snehu. Dole už samozrejme mäkký, namočený sneh. Pri asfaltke nahodíme pásy a po asi 500 m sme nazad pri aute. Krásne slniečko, vyhrievame sa ako jarné hady. A hodín ešte nie je veľa a smer západ vyzerá, že Slnko aj ostane. Tak ešte hútame kam ďalej. No tak auto máme, na Donovaly to máme na skok. Rišo sa nebráni, času máme dosť. Tak za pár minút vystupujeme v slovenskom Aspene, centrál parking je plný áut.

Napešo precupitáme cez dedinu a za apartmánmi u značky dáme lyže a po oficiálnej skialp trase AB sa vnárame do lesa. V lese už mokrý sneh, ale aspoň dobre drží. Horšie je potom v traverze, tam to šmýka na ľavú nohu. Stopa takmer žiadna, tak sme kúsok menisky precvičili. Po chvíli aj tu slnko mizne vo vyššej oblačnosti, no nemáme dnes šťastie. Béčkom smer do sedla Prípor a po hrebeni SNPčky smer na Zvolen. Pri posledných stromkoch po zemi vidím rozvláčené pierka pruhované... Ej dakto tu asi skončil na večeru. Po hrebeni zas prievanovo, výhľady na Nízke Tatry také urezané, vršky nevidno, len tie spodky s V-čkami od lesníkov.

Na Zvolene dujak, ale paraglidistom to vyhovuje. Rýchlo pásy do batoha a fuk na Novú hoľu a po zjazdovke pohodlne (nechcelo sa nám nohy lámať v tej červenej strmine A-čka) dole a doprava k prvým chalupám. Ešte 200 m po ceste po snehu sa dá a potom už pešo. Prehliadka muráriny a ne/vkusu už len ako bonbónik na záver. Pri aute sa prezlečiem a keďže máme dosť času, ešte si vymyslíme spoločný program > výlet do kauflandu v Bystrici a posedenie v aute pri vlakovej stanici. Dobre padlo. O pol šiestej sa lúčime, Rišo na vlak a ja pekne pomaličky domov, ulietavam na hudbe a sledujem krajinu. Tak aspoň taký rýchlo-otočkový výlet, kým ešte je sneh a farebne dovolenuo. Lebo tu už ozaj nikto nič negarantuje. Tak aspoň za toto, že vyšlo, pekne skromne poďakujeme.

Sherpa

Foto: Ripo, Sherpa