Medveďou cestou do doliny Bystrô

Pretože snehová nádielka z prelomu rokov po oteplení poriadne zamrzla a lyžovanie vo voľnom teréne nie je žiadna slasť, vymýšľal som niečo, kde by som sa mohol šúchať celý čas, najlepšie bez častého odliepania pásov. A tak som vymyslel toto – v „jadre výletu“ sklonom skôr bežkársky terén, lenže pod lyžami buď ľad, alebo sa to naopak prebáralo, takže skialpy tento raz vhodnejšie. Jednoduché to bolo: z Hrabova po Medvedej ceste na Vlkolínske lúky, Suchým Hrabovom pod Vtáčnik, traverzom cez záver Čutkovskej doliny a popod Nižné Šiprúnske sedlo na lúky pod Tvarožným grúňom, dole po žltej dolinou Bystrého potoka a s nejakými zachádzočkami a obmenami nazad:

Čiže: sneh državý, zmrznutý, takže na Medvediu cestu som sa vydriapal priamo po cyklotraili popod lanovku. Medvedia cesta vytvrdená skoro na korčule, do ligotava. Smerom dole by to poriadne svišťalo, ale brzdiť nie je problém, pirane vidno.

Vlkolínske lúky a Suché Hrabovo: podobne ľadovo, ale už užšie a nejaká tá stopa do toho betónu vtlačená, lyže neutekali tak do strán. Ale najprv krásne rozžiarené Haliny za chrbtom.

Na križovatke v doline som ušiel doľava, bol som zvedavý, koľko sa snehu odtopilo v traverze lesom na tom strmom južnom svahu. No, je to tam LTT, ale tiež udupané, tak aj to málo zatiaľ stačí, aj na opatrný zjazd:

Krátky zjazdík pod Vtáčnik tiež leeedva. Ešte, že tam je vždy sneh vetrom naukladaný v rigole cesty. Potom už pohoda smerom pod Šiprúň, len na klasickom jednom malom mieste, kde býva najmenej snehu, je ho ozaj menej ako štrku, treba opatrne. Ale dá sa to obísť spodkom:

Vyfúkané lúky pod Šiprúňom som teda podišiel zvážnicou cez záver Čutkovskej doliny – tam je snehuuuu doooosť, aj ten potôčik v jame na konci vysnežený parádne. Len na zjazd by to nebolo nič pohodlné – kôrka hnusná a samozrejme je tam dosť úzko.

Potom už som si mohol vybrať, kade – po rozľahlých lúkach cez horizont do záveru doliny Bystrého potoka, popri smerovníku Pod Tvarožným grúňom. Na začiatku luxusná stopa, potom nosná kôra. A tie výýýýýhľady!

Dole dolinou zopár hlbších stôp, ako zo dva páry lyží dole šmýkali predo mnou, asi ešte „za mäkších podmienok“. Tak som s radosťou využil, že sa cestou nazad nebudem musieť až tak pretláčať s podkladom. Dolinka pekná, snehu dosť, otočil som to „Na jame“, kde sa pripája cyklotrasa z Čutkovskej doliny. Stopy pokračovali tým smerom, ono by sa to v podstate asi aj dalo pekne zokruhovať – buď cez Čutkovskú nazad pod Vtáčnik, alebo z Čutkovskej aj ďalej, až do Hrabova. Snehu v tých severných polohách jesto.

Nazad: takmer priamo proti slnku, potiahol som až za Nižné Šiprúnske sedlo a nakukol ešte zhora do doliny Nižné Matejkovo: no krásne vyzerali tie počmárané svahy, tak na oko. Len boli tie oblúky už poriadne zamrznuté, Ale tam keď na to pripadne, noooo... A výhľad tentokrát na hrebeň Nízkych Tatier za Šiprúňom:

Čas pokročil, vlak nepočká, tak už len dole – ale pekne slušne, pod Vtáčnik po cyklotrase. Tá tiež vyleštená do ľadova, predtým v traverzoch pod Šiprúňom dobré snehy aj stopy, hrebeňovka minimálne po Smrekovicu by bola komfortná. Akurát na tých vždy vyfúkaných lúkach pod Šiprúňom skoro nebolo kade preraziť. Nooo tak sa po tráve išlo, a čo?

A ešte trochu času ostalo, tak som bol zvedavý na priechodnosť singlíka spod Vtáčnika k vrcholovej stanici sedačky. Aj tam len-tak-tak, na výšľap po tom poloľade to stačilo, smerom dole by bolo treba preniesť:

No a to je všetko zo správ o stave snehov spod Šiprúňa veľkofatranského, obľúbeného. Keďže sa nejaké veľké sneženie nechystá, zato teploty poriadne nízke, je to aj pár dní po víkende všetko stále aktuálne a ešte to tam chvíľu vydrží, aj v tých miestach priamo nastavených slnku.

Rišo Pouš