Martinské holeaktuál 26.2.2011

Čo ostalo z tejto nepodarenej zimy na Martinských holiach? Skoro nič, len umelák na zjazdovkách, poobede čistý ľad. Lyže sa dajú pripnúť až na chodníku, ktorý vedie z asfaltky k dolnej stanici sedačky. Na asfaltke v zákrute je veľké odstavné miesto, komu by sa nechcelo šoférovať ešte zo tri kiláky vyššie a tlačiť sa na parkovisku. Traverz z "Céčka" na starú slalomku je použiteľný, zato v strmine starej slalomky sa stúpa zle - na povrchu hrubá vrstva ľadových kryštálov (cez deň teplo, v noci mráz), ktorá pásy nedrží, pod tým krusta, ktorá sa prepadáva až na čučoriedky, lebo to nemá základ. Hrôôôza. nad lesom sa otvárajú pohľady na sever - na Zázrivú a Minčoly. Južné svahy zlízané ako v máji, na severných popod les to ale vyzerá nádejne.

Na hrebeni komfortný chodník, lyže treba vyzuť až tesne pod vrcholovým dvojkrížom Minčola, kde sa chodník vynára spomedzi stromov. Na tom mieste sneh akoby toho roku ani nebol, sucho ako v máji! Od Minčola ďalej cesta na pásoch nemožná. Na ceste nazad na Hole som skúsil zlyžovať zo Šírav do záveru Zázrivej doliny a celkom to šlo, príjemné oblúčiky sa dali pokresliť popri lese až dolu na zvážnicu. Hore už bolo horšie. Štveral som sa muldou, v ktorej zvykne byť dosť naviateho snehu, ale aj tu sa to prepadávalo a námraza nedávala v strmších miestach žiadnu oporu, ani haršajzne nepomáhali. Aj potok presvital na takých miestach, kde bývajú 2-3 metre snehu o takomto čase. V hornej časti muldy to bolo už príjemné.

Po návrate na hrebeň som smerom na Veterné už ani nešiel, tie otvorené pláne nesľubovali nič dobré. Takže na záver dňa ešte pokec s vlekármi, zo dva razy hore dolu po zjazdovke a hybaj zas peši dolu lesom.

Rišo Pouš