Malachovská dolina: po stopách ťažby ortuti

Banská Bystrica nebola nikdy ozajstné banské mesto – všetko sa ťažilo v jej širokom zázemí, kde bohatí podnikatelia zakladali banské osady. Tak aj ortuťová ruda bola popri iných rudách dobývaná a spracúvaná v doline nad Malachovom, pod hrebeňom Kremnických vrchov. Preto sa horná časť doliny volá Ortúty. V 15. – 16. storočí tu ťažba gradovala a mala celoeurópsky význam. Úplný koniec prišiel ale až v r. 1991. Dnes sú najzaujímavejšie tunajšie lokality výborne zdokumentované v teréne značkami náučných chodníkov (Historický, Prírodovedný, Banský... Mapka je v galérii.) a infotabuľami, len ten podklad pod nohami je niekde poriadne poznačený lesným hospodárením. Veď poznáme. Zaujímavé miesta sa však neviažu len k baníctvu, ale aj ku histórii, geológii a živej prírode – jednoducho je tu čo obzerať. Na mapke zo Stravy je okruh so začiatkom a koncom na konečnej autobusu, ktorým som sa snažil obísť čo najviac zaujímavostí. Niečo aj nevyšlo, neodporúčané úseky sú premaľované žltou a vysvetlené v galérii. GPX je hore:

Začiatok teda poza záhrady po „Historickom chodníku“ a potom hore bývalou zjazdovkou do sedla za Hrádkom, s pohľadmi do doliny. Na Hrádok potom len kúsok, no zhora nevidieť nič, len v lese možno náznaky prastarých terénnych úprav. Potom je to pohodlné - traverzovou cestou lesom nad Pršany a napojenie na žltú značku. Tá stúpa cez krásne lúky s výhľadmi (a rozhľadňou) na Zvolenskú kotlinu. Ideál na ráno, kým slnko ešte moc nehryzie. Ako spestrenie potešia odbočky ku Čertovej skale a rúnovej studničke.

Vchod do lesa a odbočka dole po zelenej príde v lete vhod – zostup okolo pamätníka sovietskym letcom je už po strmom, úzkom chodníku, no po chvíli je tu lesná cesta. Je to bežko/cyklotrasa z Pršian na Tri Kríže a zároveň zelený Prírodovedný chodník, ozaj husto osiaty tabuľami. Prechádza cez najstaršiu a najvýznamnejšiu tunajšiu oblasť ťažby ortuti, ale sú tu aj pralesy a zaujímavé ľadové diery. Krpcovo odporúčam obchádzať po ceste zo severu, nie ako ukazuje odbočka NCH z juhu (doľava - prvý žltý úsek). Zámer bol asi ukázať povrchové tvary po ťažbe (pingy, haldy), no cesta aj značka sa rýchlo stratia v blate a húštine:

Za zosunutým úsekom cesty odbočka strmo dole po modrej značke vedie okolo Ortútskeho jazierka a už po Banskom chodníku. Ten sa rýchlo mení na spevnenú, až asfaltovú cestu. Odbočka z nej na Repkovú (druhý, krátky žltý úsek) sa neoplatí, končí na križovatke ciest, bez infotabule. Tam niekde ale boli miesta poslednej ťažby a náučné chodníky sú stále vo výstavbe, tak možno časom niečo pribudne aj tam.

Nechcelo sa mi ďalej po asfalte, tak som skúsil ešte jednu doľava, lebo mapy.cz tam ukazujú cestu na pekné Ortútske lúky. Lúky ozaj pekné a výhľady z nich tiež, ale cesta len po najmladšiu haldu, potom som bojoval so žihľavou a krovím. Takže len pre fajnšmekrov, hehe (tretí a najdlhší žltý úsek).

Druhá najdôležitejšia oblasť stredovekej ťažby bola pod Nemeckým vrchom. Je tam žltá značka a „malý a veľký banský okruh“. Aj tu sa výhľady z lúk oplatia, ale cesta lesom k nim – no jedna hrôza. A to si pamätám, ako som tade jazdil kedysi pohodlne na bajku. Laikovi ťažko vysvetliť, aké sú v tom lese zaujímavé tvary reliéfu po povrchovej ťažbe, keď sa okolo infotabule potkýna po rozjazdenej zvážnici plnej konárov.

Definitívny návrat do doliny, to je už asfaltka pomedzi chaty až nazad do dediny k busu, ale cestou je ešte zopár zaujímavých odbočiek – studničky, tiesňava potoka, vodopád. Len posledná „žltá“ odbočka ku dvom nevýrazným skalkám je znovu trocha divočina, a ešte zle označená.

Napriek niektorým nepodareným experimentom je Malachovská dolina hodná odporúčania – peši aj na bajku. Je tu hustá sieť dobrých ciest, dá sa po nich dostať až na hrebeň Kremnických vrchov, ak je sneh, aj pod bežky sú dobré. V horúcich letných dňoch ponúkajú hlboké lesy ozaj fajný chládok. Viac o náučných chodníkoch a hodnotách Malachovskej doliny nájdete na TEJTO adrese.

Rišo Pouš