Lezenie na Malorke

Hneď po prílete do Palmy (hlavné mesto s letiskom) sme sa po krátkom blúdení mestom rozhodli požičať auto z požičovne. Autobusovou dopravou by sme sa z mesta asi nedostali a okrem iného je aj dosť drahá. Vzhľadom na počet osôb s lezeckou batožinou sme si zvolili citroen berlingo. Auto z požičovne na mieste (bez predošlej rezervácie) na osem dní nás vyšlo niečo do 200€. Bez neho by bol pohyb po ostrove skoro nemožný. Tak hurá nasadať a rýchlo preč z rušného turistického mesta.

 

Po prvej noci strávenej na domácom "salaši" (spali sme na parkovisku, kde po polnoci nabehlo asi 200 oviec so zvoncami na krku a do skorého nána vyzváňali) sme sa presunuli za prvým lezením na ostrove. Oblasť La Creveta na polostrove Cap de Formentor sa stala vynikajúcim odrazovým mostíkom do lezenia na Mallorke. Veľa ľahších ciest do obtiažnosti 5+ UIAA dali telu príjemnú rozcvičku po dlhom cestovaní a noci strávenej na parkovisku.

 

 

La Creveta Denis v ceste za 6a

 

Druhý deň lezenia sme sa presunuli po pobreží o pár desiatok kilometrov južnejšie do oblasti El Calo de Betlem. Lezenie sa tam stalo náročnejším, avšak aj tu sa našli chuťovky v podobe dlhých sokolíkov s výhľadom na more, alebo v pevnom položenom vápenci s prstovými dierkami.

 

 

El Calo de Betlem, dlhé sokolíky nad azúrovým morom

 

 

Tretí a štvrtý deň lezenia sme strávili v oblasti Cala Magraner. Skala a jej okolie nás natoľko uchvátila, že sme tam ostali dva dni. Prístup ku skale síce trval asi 25 min. a parkovanie auta tiež nebolo najlepšie, no skrytá zátoka s obrovskou skalnou galériou za to stála. 

 

 

Na piaty deň sme sa presunuli do oblasti Sa Gubia. Skaly tam dosahujú výšku do 200 metrov. Charakter oblasti je skôr horský, miesto na státie pri istení je suťovisko, steny sú zarastené a pokiaľ teda neleziete 8a, tak budete v cestách bojovať s botanikou. Okrem toho sme mali len jedno 60 metrové lano a zaujímavé cesty boli väčšinou viacdĺžkové. Vyliezli sme teda dve cesty, prespali a hneď ráno zmenili skalu. Pár kilometrov odtiaľ sme zakotvili za mestom Valdemossa, kde skala vyrastá rovno z asfaltovej cesty vedúcej do prístavu. Vďaka svojmu jednoduchému prístupu je veľmi navštevovaná, o čom svedčí aj vyšmýkaná skala. 

 

 

 

 Istenie zo stredovej čiary, Valdemossa 

 

 

Na záver len toľko: 

 

Mallorca je lezecký raj, šuter na liepanie tam nájdeš na každom rohu, počasíčko je vraj v zime upršané najviac z celého roku, no my sme za osem dní nevideli ani kvapku. Sprievodca na lezenie je vynikajúco spracovaný až na niektoré mapky s prístupom pod skalu a parkovanie auta, ktoré je pre múry okolo ciest na celom ostrove dosť problematické. Ceny v potravinách sú prijateľné, cesty dokonale hladké, čiary namaľované a žiadne policajné hliadky. Pozor však na úzke uličky malých miest, kde sú všetky autá obité-aby sa to nestalo aj Vášmu požičanému autu. 

 

A nespoliehajte sa iba na angličtinu ako dorozumievací jazyk. Viaceré mestá sú doslova nemeckými kolóniami, kde sa inak ako španielsky a nemecky nedorozumiete.

 

Fero Bialončík