Kremnické výhľady

Kremnica, ako správne bývalé banské mesto, je zaseknutá pekne hlboko na dne doliny, no nad ňou je na svahoch plno vyhliadok, baníckych artefaktov, turistických zaujímavostí a chodníkov k nim. Takže dnes to bude taká „dvojsľučka“ bohatá na výhľady, výhradne po miestnom turistickom značení. Potiahol som ju síce od železničnej stanice, ale dole do centra je to doslova na skok. Najskôr teda okruh z námestia na severovýchod cez Krahuľský vrch, a potom druhý okruh na západ cez kalváriu a prepadlisko Šturec. Hore je GPX, dole veľa fotiek a animácia, nezablúdi hádam nik. Na lúkach a v lesoch je značenie dobré, horšie je to niekedy v meste medzi domami, tam značky miestami chýbajú. Celkovo je to tak na 5 – 6 hodín, možno menej, možno viac, podľa chuti. Sú tu aj strmé úseky, pohodlnejšie je to ale jednoznačne v tomto smere a poradí.

Takže najskôr na Krahuľský vrch – je tam vyhliadková veža, ale poriadne vysoko nad mestom. Keď sa vymotáte spomedzi domov a záhradiek (strmý asfalt, chodník, betónka), nasleduje strmina lesom, aj s preskokom cez železnicu. Potom chodník zarastajúcimi lúkami, rozhľadňu už vidnu hore. Ale v lese tesne pod ňou sa oplatí odbočiť na chodník doprava (šípky navedú) a zájsť si nad Krahule (výhľad na dedinu a lyžiarske stredisko nad ňou). Je to väčšinou po lúkach a len v miernom stúpaní:

Potom kúsok nazad a podľa šípok už finálny, stále mierny výstup k veži. Lúkami a v závere lesom, po pohodlnej ceste. Oplatí sa sem prísť ráno alebo skoro dopoludnia, vtedy nezavadzia pohľadom na Kremnicu slnko. Panoráma je ale kruhová:

Dole do mesta je to potom poriadne strmé, najmä prvých pár stoviek metrov dole lesom k tej rozdvojke, kde sa odbočuje na Krahule. Z lúk nižšie si potom možno vychutnať šírkovo síce obmedzené, ale zase bližšie pohľady na centrum Kremnice:

Smerom do druhého okruhu treba najskôr obísť mestský hrad a budovy mincovne zhora, od severu, preskočil hlavnú a napojiť sa na zelený náučný chodník „Po stopách banskej činnosti“. Z ulice Rumunskej armády je pekný spätný pohľad na mestský hrad a Krahuľský vrch nad ním:

Cik – cak lesom, hore serpentínami kalvárie a na lúke nad jej koncom stojí vyhliadková plošinka, kde podobne ako na protiľahlej veži sú namontované kovové šípky, ukazujúce na vzdialené aj blízke ciele. Výhľadom na centrum mesta ale zavadzia les, ani z lúk vyššie na chodníku to nie je o moc lepšie.

Oplatí sa trochu si to predĺžiť - nedupať od vyhliadky priamo hore lúkou, ale zájsť si kúsok na sever, popri dvoch malých jazierkach – aj s leknami dokonca. Nazad na náučný chodník potom pohodlne, stále po lúčnej ceste, len mierne do kopca, jednou serpentínou.

Cesta lesom po „hrebeni“ je chvíľu trochu monotónna – iba nejaké tie staré pingy (lievikovité jamy ako pozostatky po povrchovej ťažbe) sa objavujú, ale o chvíľu to začne! Najskôr len upozornenie (cestou bude takých viac) na nebezpečenstvo pádu do najväčšieho banského prepadliska u nás a obmedzený výhľad z okraja zrázu smerom ku stredu Európy:

Potom nasleduje úzky, miestami strmo klesajúci chodník po západnom okraji zrázu prepadliska Šturec, veľmi zaujímavým, pestrým, členitým terénom. Aj s občasnými, no iba obmedzenými priehľadmi pomedzi stromy. Ťažko rozoznať, ktorý reliéfny tvar je výsledkom ťažby a ktorý následkom obrovského prepadu nadložia (asi pri zemetrasení) z polovice 15. storočia. Vraj pri ňom zahynulo 90 baníkov.

Chodník na svojom konci vybieha na lesnú cestu a smeruje už dole do mesta, ale oplatí sa spraviť si ďalšiu zachádzku doprava, takmer na dno prepadliska. Neznačený, ale jednoznačný a pohodlný chodník vedie popri viacerých štôlňach (vchody do niektorých sú aj poriadne vysoko v zrázoch nad ním) a veľkým oblúkom okolo dna prepadliska sa napája nazad na náučný chodník.

Potom už len asfaltka, klesajúca popri banskom múzeu nazad na horný okraj historického jadra Kremnice. A tam už je na každom, ako si zariadi zvyšok cesty. Na námestie je to zase len na skok. Užite si to – najlepšie v polovici októbra, keď je jeseň plnofarebná. A ešte lepšie vtedy, keď konečne zmiznú lešenia z hradnej veže :-)

Rišo Pouš