Jesenná Žiarska dolina

Zaviala ma tam náhoda, neplánovane deň po drine na ultrabehu v Javorníkoch. Našťastie v nedeľu, neskorým babím letom okrášlenú. Nebolo času ani sily na ktovieaké túry, ale tam je aj krátka prechádzka vždy pekná, stačí sa len vedieť pozerať.

Tak na úvod iba hore ku chate, od parkoviska samozrejme nie po ceste, ale po modrej, a potom že krátka improvizácia smerom vyššie nad chatu, čo čas dovolí. Nakoniec dovolil až do Smutného sedla a cestou dole ešte vydalo aj na kratučkú zachádzku k Šarafiovému vodopádu.

Aj predpoludním dole v tieni teplota bola už blízka nule, na chodníkoch zvyšky nočného ľadu, ale v južných expozíciách nad chatou príjemné slniečko, aj napriek dobiedzajúcemu juhovýchodnému vetru na niektorých terénnych hranách. Predpoludním ešte ostré farby začínajúceho októbra, ktoré ale rýchlo hasli a šediveli pod nasúvajúcou sa vysokou, slohovitou oblačnosťou prichádzajúceho frontu. Front bol však voľajaký biedny, lebo prehral súboj a pred večerom znovu pustil slnko do doliny. Spätné pohľady pri ceste dolu boli preto opäť plné jesenných farieb, ktorým konkurovali predlžujúce sa tiene.

Všetci to tam poznáme, takže dosť bolo slov – ďalej už len pre potechu oka a ducha pár pohľadov z dna aj zo strechy tejto obľúbenej doliny západotatranskej.

Rišo Pouš