Hrešnianska MTB 6-hodinovka 2024

Vytrvalostných MTB pretekov je na Slovensku celkom málo. Či je to nezáujmom organizátorov alebo samotných pretekárov mi asi neprináleží rozoberať, ale ak sa nejaká nová objaví a prekoná aj prvé detské problémy a v kalendári podujatí nechá svoju niekoľkoročnú stopu, tak si určite zaslúži pozornosť.

Jedným z takýchto podujatí je určite aj Hrešnianska 6-hodinovka pod taktovkou košickej Bicycle Garage a moldavskej Time4fun. Tento rok už sa písal jej tretí ročník a keďže som bol na každom jednom, tak môžem zhodnotiť, že tento bol ten najlepší z tých doterajších. Detské choroby zmizli, trať v príjemnom prostredí v okolí chaty Hrešná zostala. A tiež už sa zvýšilo aj povedomie, lebo každým rokom štartuje viac pretekárov. A to všetko na dnešnú dobu za veľmi príjemnú cenu.

Takže ako tradične, štart je o 10:00 hod., čo v mojom prípade predstavuje budíček ráno o 4:00, následné naloženie auta a samotnú cestu. Aspoň je človek dobre prebratý. Cesta ubehne rýchlo, posledný úsek po lesnej ceste je pre bežný osobák mierne dobrodružný. Pri chate je pripravené dostatočne veľké parkovisko. Registrácia ide v pohode a asi 25 minút pred štartom je možné prejsť si trať spoločne s organizátorom, ktorý upozorní na jej rôzne úskalia. Okruh je totožný s prvým ročníkom, minulý rok bola menšia zmena, tá tam však tentoraz nie je zahrnutá. Parametre jedného kola podľa môjho Garminu sú 5,17 km/135 m. Nič technicky ťažké, možno okrem dvoch zjazdov. Tie si však človek počas šesť hodinového krúženia dostatočne najazdí. Na to, aké mali byť týždeň predtým výdatné dažde, tak trať je dokonale suchá až na asi jeden meter, kde sa drží trocha blata.

Ale rýchlo na štart. Keďže už viem do čoho idem, tak k tomu aj tak pristupujem. Pamätám si prepaľovačky v prvých kolách počas prvého ročníka. Netreba sa nechať zlákať borcami zo štafiet, ktorí dupú hneď po štarte čo to dá.

Trať sa vlní do mierneho kopčeka, potom rovinka, zjazd, mierny kopček ponad košickú ZOO, zjazd cez lúčku, prudší výšľap, prvý z technických zjazdov, krátka rovinka, tiahlejší stupáčik, zjazd, rovinka, druhý technický zjazd s dvomi zákrutami do esíčka, kde to môžu mať niektorí problém vytočiť, ak to príliš pustia, čo som aj videl, znova tiahlejší kopec, zjazd, ešte jeden kopec, prejazd okolo parkoviska, 180 stupňová otočka k chate a sme v cieli. Prvého kola. Trvá to necelú štvrťhodinku.

Prvá hodinka ubehne ako voda, potom sa to začne vliecť. Treba dočapovať prvý vypitý bidón a rýchlo sa pokračuje. Zatiaľ nie je dôvod postávať, hoci občerstvovačka v cieľovej rovinke si to priam žiada. Je plne nabitá všetkými možnými dobrotami, od slaných škvarkových pagáčov, cez ovocie, gumených medvedíkov až po ionťák, vodu a kolu. No nezostaň tam. Ale nie, teraz sa maká. Na opúšťanie ešte čas príde.

Ako človek otáča jednotlivé kolá, tak sa mení aj atmosféra okolo chaty. Menia sa ľudia, niektorí fandia, niektorí prišli iba na pivo alebo kávu, niektorí zakladajú oheň v ohniskách a opekajú a človek aj začne rozmýšľať, že niekedy netreba byť vytrvalcom a možno taká slaninka alebo špekáčik na ohni zaliaty dobrým čapákom po hodinke jazdenia by vôbec nemusel byť zlý. A potom by už mohol fandiť ostatným. Ale hlava neotravuj. Tu sme pri pretekaní.

Aj na trati sa to sem-tam mení ako pribúda čas. Trať nie je nijako uzavretá a je na ňu voľný prístup, tak niekedy treba hlavne v menej prehľadných zjazdoch dávať pozor na turistov alebo bežných cyklistov, hlavne v tých technickejších pasážach, keď človek natrafí na cyklistu, ktorí sa tam bojí a tlačí aj dole kopcom.

A čo kríza? Asi aj bola, tento rok bez pesničky, ktorá by sa mi ako červík točila dookola v hlave. Ale keď sa postavím do pedálov, tak začínam už po dvoch hodinách kŕčovať a vtedy je potrebné tú prvý bolesť prekúsnúť a potom to prejde. Dobrým spôsobom ako sa nakopnúť je nielen, že sa človek zastaví na tej parádnej občerstvovačke, ale že je k dispozícii aj online poradie. A podľa neho sa dá celkom zariadiť.

Tak, keď už sa aj nechce, tak to predsa len ide. A tých šesť hodín zasa nie je až tak veľa.

Ale keď už príde posledný vjazd na parkovisko a otočka do cieľa, tak je človek rád, že to má za sebou. Teraz už len dobrý guláš, ktorý je v cene štartovného, nealko pivko, káva pred cestou a tombola.

Tretí ročník Hrešnianskej 6-hodinovky je za nami. Zatiaľ ten najlepší, tak dúfam, že určite nie posledný.

Výsledky a podrobnosti o pretekoch nájdete na:

hresnianska-6-hodinovka-2024

LukJur