Hoher Krippenstein a jeho päť prstov

         Názov Krippenstein asi niečo hovorí skôr lyžiarom alebo privŕžencom zimných športov. Veď prečo aj nie, keď sa pod jeho vrcholom rozkladá známa freeride aréna a do doliny schádza jedna z najdlhších zjazdoviek v Rakúsku (11 km a prevýšenie 1500 m). No aj v lete si tu turisti môžu prísť na svoje. Tí, ktorí odolajú lákaniu lanoviek, si dajú pekne do tela. Vychutnať si môžu okrem panoramatických výhľadov na celú oblasť Salzkammergut a Dachsteinu aj objavovanie jaskynných priestorov pod Krippensteinom, alebo môžu otestovať svoje sily na kratších ferratách v okolí. Ale pekne po poriadku...

         Naše dobývanie Krippensteinu začína aj končí v Obertraune, malebnej dedinke na brehoch Hallstattského jazera. Auto nechávame na parkovisku pri stanici lanovky. Pri pohľade na svahy, ktorými sa máme podľa mapy štverať, začínam pochybovať o niektorých fyzikálnych zákonoch. Chodník štartuje pekne zostra a serpentínami sa škriabe stále vyššie. Vedie väčšinou lesom, len občas spestrí cestu nejaký ten čiastkový výhľad do doliny, krátky tunel v skale alebo vodopád potoka Miesenbach. Asi po dvoch hodinách prichádzame k medzistanici lanovky Schönbergalm. V jej okolí sa nachádzajú dve známe jaskyne,  ktoré sa (vraj) oplatí vidieť: Eishöhle a Mammuthöhle.

          Aj odtiaľto ďalej sa dá vyviezť lanovkou, my však viac dôverujeme vlastným nohám. Terén už nie je taký strmý, aj výhľadov stále pribúda. Najviac pohľadov na seba priťahuje súmerný vŕšok po ľavej strane. Na jeho vrchole vidieť kríž. Podľa mapy je to Däumelkogel a hoci je neznačený a mimo našej trasy, rozhodneme sa ho pokoriť. Výškou len o kúsok prevyšuje hranicu 2000 m, ale kruhový výhľad je odtiaľ božský. Rozoznávame Dachstein, Krippenstein, Plassen aj Hallstattské jazero. Ostatné kopce nepoznáme, takú kapacitu naša mozgová kôra nemá.

          Zbiehame opäť na pôvodnú trasu a po niekoľkých výškových metroch sa pripájame na trasu č. 661. To už je iná káva. Je to hotová diaľnica vedúca až na vrchol Krippensteinu. Prevýšenia len minimálne, cesta široká, upravená, ľudí na mraky. V letnej horúčave nám padne vhod asi 10-minútová zachádzka k malej jaskyni Krippensteinhöhle. Je to len diera v skale plná chladivého ľadu. Od jaskyne k vrcholovej stanici lanovky Bergstation je to na skok. Hustota človečiny tu vysoko prevyšuje celodenný priemer. Lákadlom pre turistov je vyhliadka „Five Fingers“, ktorá sa nachádza asi 15 minút pohodlnej chôdze od lanovky. Majú tu vybudovaný bezbariérový prístup a osadené množstvo infotabúľ a náučných panelov. Vyhliadku tvorí 5 lavíc, vybiehajúcich zo skaly do priestoru a ponúkajúcich okrem výhľadov okolo aj výhľad pod seba.

         Nasýtení výhľadmi a davmi ľudí sa dávame na ústup. Obchádzame opäť stanicu Bergstation a trasou č. 660 klesáme do doliny na opačnej strane, ako sme prišli. Míňame skalné steny Nd. Krippensteinu, keď nám udrie do očí lesklý kúsok kovu v stene. Veď tam predsa vedie ferrata. Letmý pohľad jeden na druhého a je nám jasné, že toto nesmieme vynechať. Len naľahko a bez istenia vybiehame na laná. Ani nie 100-metrová ferratka v nás rozdúcha adrenalín a je tým pravým spestrením celého dňa. Okľukou zbiehame späť na cestu. Už nás čaká ozaj len prudký zostup (trasou č. 615) prevažne zjazdovkou cez horskú osadu Krippenbrunn do Obertraunu. Kolená dostávajú nadmerne zabrať vďaka suťovému podkladu a miestami prudkému sklonu zjazdovky. Teda na lyžiach by ma na toto nikto nenahovoril!

          Bilancia v cieli hovorí za všetko: 0 mŕtvych, 0 zranených (len 1 urazený), 3 vrcholy, 1 via ferrata, 17,5 km do dĺžky, takmer 2 km do výšky a 12 hodín života pod Dachsteinom. Celkom dobré, nie?!


   
Text: Jana Jaraba
Foto: Jaraba, Ondrovci, Sičo