Engadinské Blues: Piz Ot 3247m.

Švajčiarsko - Engadin - St. Moritz

Piz Ot je mohutná pyramída týčiaca sa nad lyžiarskym strediskom Corviglia - Piz Nair neďaleko St. Moritzu. Predovšetkým pri zjazde dole z Passo Bernina smerom do Pontresiny pohľad na pyramídu Piz Ot vytvára silný dojem. Dlho som sa tomuto miestu vyhýbal jednak kvôli množstvu zaujímavých cieľov všade naokolo a jednak kvôli blízkosti lyžiarskeho strediska, ktoré ma na nejakú letnú pešiu túru vôbec nelákalo.

Pri mapovaní a dokumentovaní engadinských blues (modrých vysokohorských trás) ale nakoniec prišiel rad aj na Piz Ot. Medzi Samedanom a Celerinou na vedľajšej ceste je príjemné bezplatné parkovisko. Z jednej strany ponúka príjemné prechádzky pomedzi jazierka po rovine, z druhej strany stúpa chodníček strmo hore úbočím Piz Padella 2857 m.

Vyrazil som od auta (cca 1720 m) po značkovanom chodníku smer Padella. Chodníček vedie krásnymi serpentínami, nie ako klasické slovenské turistické značky rovno hore...

Po vyše 1000 výškových metroch neustáleho stúpania som sa dostal na vrchol Padella (panvica). Pofotím si parádne výhľady a plánujem čo ďalej. Keďže nemám problém, tak zbieham z Padelly dole do ústia doliny Valletta da Bever po značkovanom chodníčku. V závere klesania sa z chodníka odpájam a intuitívne nachádzam skaratku v suti. Dolinkou sa už opäť napojím na značku. Tadiaľto sa jazdí aj na bajkoch zo sedla Fuorcla Valletta.

Pod sedlom ale už nasleduje odbočka smer Piz Ot. Modrou značený chodník bez nejakých väčších obtiaží vedie až na vrchol. Stretávam dokonca zopár ľudí, ako som neskôr pochopil, tí ľudia sem prišli v smere od lyžiarskeho strediska Corviglia. Sedačka Les trais Fluors premáva aj v lete a ňou sa dostanú až takmer pod sedlo Fuorcla Valetta.

Potom, čo som sa nabažil výhľadov na okolia z vrcholu, zostupujem dole a rozmýšľam, čo s načatým dňom. Zo sedla Valletta vystúpim znovu pomerne ľahko, ale teraz už neznačkovaným terénom, na vrchol Piz da la Funtauna 3092 m. Odtiaľto mám vrcholovú pyramídu Piz Ot ako na dlani. Po ďalšej pauze a zostupe naspäť do sedla Valletta sa rozhodujem traverznúť zaujímavý skalný hrebienok so skalnými vežičkami - Les Trais Fluors - zrejme niečo ako tri kvety.

Hneď nad sedlom sa ale vypína prvý vrchol hrebeňa s názvom Piz dal Buz 2953 m. Netuším čo ma čaká hore, či sa to bude dať zliezť na opačnú stranu, ale štverám sa strašne rozbitým terénom s voľnými skalami hore. Nebolo by dobré tadiaľ zostupovať, ale hore ma okrem pekných výhľadov čaká ľahký zostup na druhú stranu. Na fotogenickej vežičke sa ešte hrám so statívom a trošku kamerujem, a potom už pokračujem v traverzovaní "Kvetov" 

Nesnažím sa prejsť celý traverz presne po hrebeni, je to už predsa len náročnejší terén na sólovanie v teniskách, a tak jeho záver podbehnem z južnej strany. Napojím sa na sedielko pod padellou a opäť leziem hrebeňom. Záverečný pekný lezecký úsek ma púšťa na predvrchol Padelly Pizzatsch 2882 m. Odtiaľ už ľahko na hlavný vrchol Padella, dnes druhýkrát. Opäť výhľady, fotky, a už len naplánovať, kadiaľ zbehnem dole k autu.

Snažím sa neopakovať výstupovú trasu a bežať dole radšej miernejšie... Čiastočne sa mi to aj darí...

Hodinky ukázali: za 7:30 hod a cca 23 kilometrov som nastúpal 2500 metrov a stál na (ehm...) zopár vrcholoch. No Blues ako sa patrí, aj keď po modrej to bola iba menšia časť.

Martin Bartoň