Cevedale Vertical Limit

Pondelok 21. marec 2011.

Vychádzam poobede z hornej stanice lanovky nad Suldenom. Nádherné dni so stabilným počasím treba využiť a tak pripínam na nohy ľahké drievka a vyrážam smer Suldenspitze. Cieľom je zmapovať podmienky po poslednom veľkom snežení. Dole je celkom dobrý prašan. Po víkende stopa slušne prešliapaná a tak sa notoricky známym výšľapom dostanem pomerne ľahko do sedielka pod Suldenspitze.

Tu už stopa chýba celkom a tak musím prešliapávať ja. Spúšťam sa krátky zjazd na pásoch, v prašane to ide super a pokračujem platom popri chate Casati. Začína fúkať vietor a stopa vedúca z Marteltallu sa stráca. Od vetra sú narobené nepríjemné vlnky a šliapať stopu na ľahkých drievkach tiež nie je nič moc.

Medzičasy ukazovali útok na rekord, ale začína mi byť jasné, že asi z toho nič nebude. Je mi jasné aj to, že hory nie sú telocvičňa ale skôr chrám. A tak sa pohrúžim do meditácie, prešliapavajúc stopu v miestami dosť nepríjemnom teréne.

Fučí ľadový vietor. Zastavujem prvý raz a rýchlo dávam bundu. Nie je to poprvý krát, čo ma na tomto plate zastihlo nevľúdne priam arktické počasie. Pod vrcholovým výšvihom zastavujem druhý raz. Dávam haršajzne do viazania a obliekam si nohavice. Radšej si ich dám v závetrí, lebo na vrchole to bude asi veselé. Usudzujem podľa zvíreného prachu na hrebeni.

Haršajzne sa osvedčili, cez vyfúkané ľadové plato som prešiel, ale odporúčam tu pre istotu mať so sebou aj mačky. Mal som ich v batohu pripravené aj ja.

Na vrchole fujavica. Nestretol som nikoho. Spravím pár fotiek a upaľujem dole. Mostík cez okrajovú trhlinu je ok. Predsa len dajaký sneh tu už túto zimu spadol. Zvyšky drevenej stavby na vrchole sú pod snehom. Stihnú mi ešte omrznúť ruky, ale dokumentačné fotky mám!

A hurá na čaj na Casati, pozdraviť chatára Renáta. Túto zimu som tu prvý raz. Dozvedám sa, že chatu otvorili len pred týždňom.

Budík na vrchole ukázal 1:52 do roboty som to stihol v pohode :)))

Cevedale je klasická celodenná túra. prevýšenie cca 1200 metrov od hornej stanice lanovky, ale na šľapačov čaká pekných pár kilometrov po snehových pláňach, takže treba natiahnuť krok. V polceste na vás čaká jeden krátky zjazd a pri návrate či už rovnakou trasou alebo cez Suldenspitze (odporúčam) počítajte s tým, že bude treba nalepiť ešte raz pásy. 

M.B.